Falošné tipy, záznamy z kamier a unikátna tímová práca: Ako polícia rozpletala prípad Kuciak

Falošné tipy, zábery z kamier aj unikátna tímová práca: Ako polícia rozpletala prípad Kuciak

Vo februári 2026 uplynie osem rokov od tragickej vraždy investigatívneho novinára Jána Kuciaka a jeho snúbenice Martiny Kušnírovej. V tejto súvislosti je opäť aktuálna téma vyšetrovacieho procesu, v ktorom je objednávateľom tejto ohavnej vraždy obžalovaný Marian Kočner. V knihe „Vražda Jána a Martiny – Vyšetrovanie“, ktorú napísala Laura Kellö Kalinská, sú sprístupnené podrobnosti najväčšieho vyšetrovania v dejinách slovenskej kriminalistiky, v ktorom vyšetrovateľ Peter Juhás a dozoroví prokurátori Vladimír Turan a Juraj Novocký čelili obrovskému tlaku verejnosti.

Policajné vyšetrovanie pod drobnohľadom

Na začiatku vyšetrovania bolo jasné, že polícia stojí pred zdĺhavou prácou. Telá Jána a Martiny boli nájdené v ich rodinnom dome vo Veľkej Mači, čo spustilo komplexný proces, v ktorom sa do prípadu zapojila Národná kriminálna agentúra. Verejnosť manifestovala silný záujem o tento prípad, čo motivovalo policajné prezídium zostaviť jeden z najrozsiahlejších vyšetrovacích tímov, známy ako tím Kuciak.

Začiatky pátrania

Po príchode na miesto činu sa vyšetrovateľom podarilo identifikovať niekoľko dôležitých stop. Pri obhliadke miesta činu sa policajti snažili rýchlo získať dôkazy z dostupných bezpečnostných kamier. Mnohí obyvatelia obce hlásili podozrivé správanie, čo policajti zlúčili do prehľadnej databázy.

Hlavným cieľom tímu bolo spojiť všetky svedecké výpovede a videozáznamy do logického celku, ktorý by mohol prispieť k odhaleniu páchateľa. Pre policajtov to bola náročná úloha, pretože každé hlásenie muselo byť starostlivo posúdené a analyzované, či už sa týkalo neznámych osôb v okolí alebo podozrivých vozidiel.

Osudy dvojice v posledných dňoch

Obraz posledných dní Jána a Martiny bol na začiatku vyšetrovania rúcaný a nejasný. Svedok František, bývalý sused, sa snažil poskytnúť informácie o zvykoch oboch obetí, vrátane jej posledného kontaktu pred vraždou, čím prispel k rekonštrukcii ich konania v tejto dobe.

Ich posledné stretnutie pred tragédiou sa konalo, keď Ján ešte pracoval v Bratislave a Martinina cesta do Galanty kvôli vyzdvihovaniu snúbenca mala byť posledným momentom pred ich odchodom na večeru, po ktorej už nikdy nevyšli.

Rýchla reakcia a neochota expertov

Polícia sa snažila o maximálnu efektívnosť a precíznosť pri zbieraní dôkazov. Boli osloveni odborníci z OCCRP, ktorí už mali skúsenosti s analýzou videozáznamov z iných, podobne mediálne známych prípadov. Avšak, spolupráca s týmito expertmi bola rýchlo ukončená, keď sa prejavili obavy zo strany polície ohľadom zákonnosti dôkazov, ktoré mohli byť poskytnuté z externého zdroja.

Identifikácia páchateľa

Ako sa vyšetrovanie dostávalo do hlbších detailov, objavovali sa nové stopy a teórie o možných páchateľoch. K policajnému vyšetrovania sa prihlásilo množstvo „informátorov.“ Napríklad muž menom Zdenko poskytol absurdný príbeh o žiarlivosti a samovražde, jeho tvrdenia však nemali oporu v reálnych faktoch.

Technológie a nedostatky dôkazov

Tím Kuciak čelil veľkému množstvu výziev pri hľadaní a vyhodnocovaní dôkazov. Hoci sa objavili správy o možnej podpore zo strany satelitných snímok, realita bola taká, že záznamy boli väčšinou nevhodné na identifikáciu páchateľov. Tým pádom títo muži ostávali aj naďalej na slobode, zatiaľ čo vyšetrovateľom zostávalo len čakať na ďalšie informácie.

Vysoký záujem verejnosti a tlak na vyšetrujúce orgány robil vyšetrovanie ešte zložitějším. Napriek tomu tím Kuciak pokračoval vo svojej práci, verejnosť sa však naďalej pýtala: Koľko ešte bude trvať, kým pravda vyjde na povrch?