Trump sa chce zapísať do histórie s Putinom a Si Ťin-pchingom, no rivalmi

Trump sa chce zapísať do histórie s Putinom a Si Ťin-pchingom, no rivalmi

Trump chce písať históriu s Putinom a Si Ťin-pchingom

V čínskom meste Šen-čen sa uskutočnilo historické trilaterálne stretnutie prezidentov Spojených štátov, Ruska a Číny. Ide o prvé spoločné rokovanie lídrov troch jadrových mocností v tomto formáte, ktoré sa koná na okraj summitu Ázijsko-tichomorskej hospodárskej spolupráce (APEC).

Stretnutiu predchádzali bilaterálne rokovania medzi Donaldom Trumpom a Vladimirom Putinom, ako aj medzi Si Ťin-pchingom a Trumpom. Hlavnou témou spoločného rokovania majú byť vzťahy týchto troch svetových veľmocí. Trump chce hovoriť predovšetkým o jadrových zbraniach a ich obmedzení, predmetom rokovaní má byť aj vojna na Ukrajine a situácia v Iráne.

Priatelia, ktorí sú v skutočnosti rivalmi

Napriek veľkému napätiu a rozkolom v otázkach ruskej invázie na Ukrajinu či amerických útokov na Irán sa Trump snaží vytvárať dojem, že vzťahy medzi lídrami sú mimoriadne dobré. Oboch autoritárskych lídrov nazval priateľmi.

Zatiaľ čo Si Ťin-pchinga Trump viackrát označil za dobrého priateľa, v skutočnosti medzi USA a Čínou stále panuje veľké napätie, najmä pre technologickú rivalitu. Washington a Peking súperia napríklad v oblasti umelej inteligencie a pokročilých čipov. Spornou otázkou zostáva aj obchodná a colná vojna.

Čína tiež nesúhlasí s americkou vojnou v Iráne. S Teheránom ju spájajú úzke hospodárske vzťahy a patrí medzi jeho významných odberateľov ropy. Čína preto presadzuje ukončenie konfliktu.

Od dvoch veľmocí k trom

Hoci tradícia bilaterálnych stretnutí veľmocí tu bola vždy, k takémuto trilaterálnemu rokovaniu dosiaľ nikdy nedošlo. Svet bol počas studenej vojny zvyknutý na dve veľmoci – USA a Sovietsky zväz. Hoci ich vzťahy boli veľmi napäté a v 60. rokoch počas kubánskej raketovej krízy bol svet najbližšie k jadrovej vojne, sovietsky líder Nikita Chruščov a vtedajší americký prezident John F. Kennedy si vymieňali odkazy a udržiavali vzájomnú komunikáciu, aby zabránili eskalácii. V roku 1963 dokonca vznikla takzvaná horúca linka medzi Washingtonom a Moskvou.

Všetko sa začalo meniť v 70. rokoch, keď do hry výraznejšie vstúpila tretia veľmoc – komunistická Čína. V roku 1972 ju navštívil americký prezident Richard Nixon a týmto sa začalo zbližovanie USA s novou veľmocou. Čína sa postupne stala ďalším významným hráčom na svetovej scéne.

Od rozpadu Sovietskeho zväzu k Putinovi

Po rozpade Sovietskeho zväzu sa Rusko opäť topilo v kríze. Počas 90. rokov čelilo hlbokým ekonomickým problémom a politickej nestabilite za vlády Borisa Jeľcina. V tom čase sa k moci začal dostávať Vladimir Putin, ktorého Západ spočiatku vnímal ako nádejného a pragmatického lídra. Boris Jeľcin ho v roku 1999 vymenoval za premiéra a po svojej rezignácii mu odovzdal prezidentské právomoci.

Putin však postupne zmenil smerovanie krajiny, čoraz viac koncentroval moc a dostával Rusko do konfliktu so Západom. Zatiaľ čo Čína ekonomicky a vojensky posilňovala, Rusko sa pod Putinovým vedením snažilo obnoviť svoje postavenie svetovej veľmoci.

Čína sa v posledných rokoch čoraz viac zbližovala s Ruskom a udržiavala s ním intenzívne politické aj hospodárske kontakty. Počas druhého Trumpovho mandátu sa začali meniť aj vzťahy medzi Washingtonom a Pekingom. Napriek pokračujúcej colnej vojne a technologickej rivalite sa obaja prezidenti snažia obnovovať dialóg. Trump navštívil Čínu v máji 2026 a Si Ťin-pching v septembri absolvoval štátnu návštevu Spojených štátov.