Developeri zlatá baňa, štát drobné. Cesta k projektu vedie cez ústav
Developerský projekt pri bratislavskej Patrónke závisí od prejazdu cez pozemky štátneho ústavu
Štátny geologický ústav Dionýza Štúra (ŠGÚDŠ) umožnil súkromnej firme prejazd cez svoj areál k rekonštruovanej budove na Valašskej 2 v blízkosti bratislavskej Patrónky. S firmou Repromedica uzavrel dohodu o vecnom bremene, za ktorú štátna inštitúcia dostala 1700 eur.
Iba náklady na právnikov a znalca na strane štátu pritom vyšli ústav na viac ako 1200 eur. Z odplaty za vecné bremeno tak štátu zostalo necelých 500 eur, a to bez zarátania administratívnych nákladov na zamestnancov úradu, ktorí túto agendu museli riešiť.
Bez prejazdu by developer nemal prístup k ceste
Budova developera na Valašskej 2 sa nachádza v areáli Štátneho geologického ústavu Dionýza Štúra. Hoci vlastníkovi budovy patrí aj okolitý pozemok pri nej, ani s týmto pozemkom by nemal prístup k ceste či inej komunikácii.
Pre developera je prístup k verejnej komunikácii kľúčový. Jeho absencia môže hodnotu plánovaného projektu pre neistotu a možné neúspechy znižovať aj o státisíce eur. Nehnuteľnosť na Valašskej má 300 metrov štvorcových zastavanej plochy a momentálne tri podlažia. Akú vysokú budovu tam developer plánuje postaviť, zatiaľ nie je známe. Aj pri minimalistickom pláne však pôjde o miliónový development.
Firmu vlastnia bývalí ľudia z Penty
Zmluvu o vecnom bremene podpísal ústav so spoločnosťou Repromedica. Tú vlastnia ľudia, ktorí v minulosti pôsobili vo finančnej skupine Penta – bývalý investičný manažér Penty Ján Jerga a Tatiana Ilavská, ktorá bola podľa profesnej siete LinkedIn 23 rokov, do roku 2021, zamestnankyňou Penty. Spolu s nimi firmu vlastní Dana Haščáková, švagriná šéfa Penty Jaroslava Haščáka.
K podpisu zmluvy o vecnom bremene došlo v júni. Už v októbri budovu podľa katastra predali spoločnosti Novum Estates. Tá patrí Andrejovi Martinkovi, ktorý je majiteľom developerskej skupiny Murman. Verejnosti je známy aj ako bývalý cyklokoordinátor Bratislavy. V nedávnej minulosti pôsobil ako šéf hospodárskej správy a prevádzky ministerstva životného prostredia.
Ústav: Cena bola podľa znaleckého posudku
Predstavitelia štátneho geologického ústavu argumentujú, že nepočítali s tým, o koľko zmluvou zhodnotili nehnuteľnosť súkromníka. Pri cene za vecné bremeno sa ústav podľa vlastného vyjadrenia riadil iba znaleckým posudkom. Cena 1700 eur „bola stanovená na základe znaleckého posudku č. 55/2026 vypracovaného znalcom Ing. Vičanom,“ uviedla ekonomická riaditeľka ústavu Renáta Dundová.
Dundová tiež tvrdí, že náklady ústavu súvisiace s vecným bremenom boli nulové. Spomínaný znalecký posudok však ústav stál 480 eur a ďalších minimálne 700 eur ústav zaplatil za úkony súvisiace s vecným bremenom advokátskej kancelárii.
Na otázku, či túto transakciu považuje ústav za výhodnú, Dundová odpovedala, že sa riadili zákonom, „ktorý výslovne umožňuje zriadenie vecného bremena spočívajúceho v práve prechodu a prejazdu cez nehnuteľný majetok štátu na účel zabezpečenia nevyhnutného prístupu vlastníka k jeho stavbe alebo pozemku.“ Dodáva, že sa tým vyhli súdnym konaniam o vecnom bremene.
Autor znaleckého posudku sa na otázky odvolal na zákonnú povinnosť mlčanlivosti.


