Česi sa posmievajú prezidentovi Pellegrinimu a ministrovi Šutajovi Eštokovi
Slovenskí politici v ohnisku pozornosti
Situácia na slovenskej politickej scéne sa čoraz viac podobá na tragédiu absurdného divadla. Predseda vlády Peter Pellegrini a minister Matúš Šutaj Eštok sa ocitli pod palbou kritiky za svoje prehrešky, ktoré sú pre seniorov aj pre novinárov viac než len zábavnou témou. Keď sa na túto dvojicu pozrieme očami medzinárodných médií, zdá sa, že sa zmenili na terč posmechu.
Minister Šutaj Eštok otvorenie priznal porušenie zákona: „Strana Hlas si požičala 300 tisíc eur na kampaň od sestry prezidenta. Prečo? Aby sa ľudia z toho nesmiali.“ Takýto úryvok snáď ani nemôže nastať v úradnej reči, no predsa len sa zdá, že realita je ešte absurdnejšia. Tieto slová sa preniesli cez hlavy obyčajných občanov ako vtip, no rétorika ministrov ostáva vážna, s nádychom nervozity, ktorý len umocňuje rozkolísanú atmosféru v krajine.
Medzinárodný pohľad na slovenskú politiku
Portál Idnes.cz sa vyjadril, že ak by sa situácia na Slovensku nezdala absurdná, bol by to dôvod na smiech. V skutočnosti však ide o veľmi vážnu záležitosť, no pre samotných politikov sa zdá, že ide len o akúsi anekdotu. „Eštokove vykrúcanie sú len znaky jeho slabého politického úsilia,“ píšu českí novinári a ludsky popisujú únik od zodpovednosti a potrebu obhajovať neobhájiteľné.
Podľa spravodajských zdrojov Pellegrini reagoval na obvinenia tak, akoby porušenie zákona bolo banalitou, ktorú nie je potrebné chodiť okolo. „Veď nič sa neutajilo. Pôžička bola vrátená, pokuta sa zaplatí a je po všetkom,“ hovorí so spokojnosťou, akoby bližšie neurobil rozdiel medzi morálnym a právnym aspektom.
Kauza, ktorá otravuje atmosféru
Nepriaznivá atmosféra na Slovensku je takmer hmatateľná. Kritika a posmešky sú len zrkadlom, ktoré ukazuje, aké sú skutočné problémy tejto krajiny. Zatiaľ čo Pellegrini a Eštok prešľapujú na miestach zodpovednosti a snažia sa zahlušiť kritiku, občania si nesú bremeno politických zlyhaní. Takto sa na elitách, ktoré by mali byť vzorom, srší nevôľa.
V tejto ťažkej dobe je teda na zamyslenie, akú politickú kultúru si Slováci želajú. Očakávajú od svojich lídrov niečo iné, ako len ironické výpovede a banálne vyhováranie sa na nedostatky v administratíve. Sloboda slova má byť predovšetkým o zodpovednosti, a tá sa zdá byť naozaj dosť vzdialená.
