Analytik: Pri útoku treba utekať. Štát nechráni školy
Bezpečnostný analytik: Prvá rada pri útoku je útek
Na základnej škole v Staškove na Kysuciach útočil 13-ročný žiak, ktorý zabil jednu učiteľku a ťažko zranil svoju spolužiačku. Druhá učiteľka je v nemocnici v stabilizovanom stave. Motív útočníka zatiaľ nie je známy.
Štát po útoku na gymnáziu v Spišskej Starej Vsi sľuboval zmeny, tie však neprišli. Bezpečnostný analytik Martin Královič hovorí, že téma bezpečnosti škôl nesmie byť otázkou len krátko po útoku.
Podľa Královiča kamery, ktoré navrhoval Matúš Šutaj Eštok, nie sú riešením. „Chýbajú nám oveľa dôležitejšie veci. Som si takmer istý, že aj keby ich škola v Staškove mala, k útoku by aj tak prišlo,“ hovorí.
Slovenské školy sú bezpečné, no zaostávame
Královič tvrdí, že bezpečnostná situácia na Slovensku je v porovnaní s EÚ nadpriemerne dobrá. Školy navštevovali ako súkromná firma, ktorú si zriaďovatelia volali, lebo nechceli čakať na štát.
V porovnaní s Českom sme výrazne pozadu. Tam ochranu mäkkých cieľov riešia viac ako desať rokov na národnej aj regionálnej úrovni. Na Slovensku sa to stalo témou až po tragédii v Spišskej Starej Vsi.
„Na Slovensku sa opakuje rovnaký vzorec. Téma rezonuje týždeň či dva, potom sa prejde do štandardného režimu. Neviem, čo sa ešte musí stať, aby sa začalo niečo robiť systémovo,“ uviedol.
Kamery a školskí policajti nestačia
Kamery s umelou inteligenciou sa zrealizovali len na desiatke škôl. Podľa Královiča ich školy nepotrebujú. „Kamery by útočníka nezdetekovali ani by skôr neprivolali políciu,“ hovorí.
Myšlienka školských policajtov je dobrá, no prax ukazuje nedostatky. Prítomnosť polície má byť konkrétnou osobou, nie anonymnou linkou 158. „Zažil som, že riaditeľ sa v krízovej situácii pokúšal dovolať školskému policajtovi, ten nedvíhal a zavolal späť až o tri dni,“ opisuje.
Prevencia a rozpoznanie rizika
Najdôležitejšia je prevencia a pripravenosť. Personál často nie je vzdelaný v znakoch radikalizácie či zmien správania. Školy nemajú dohodnuté postupy ani intervenčné skupiny.
„Ak triedny učiteľ zistí, že sa niečo deje, škola by mala mať jasne spísané, ako reagovať a komu to nahlásiť. V primeranej miere by to mali poznať aj žiaci,“ hovorí Královič.
Pri identifikácii potenciálneho útočníka je kľúčová náhla zmena správania. Ak sa žiak utiahne, vykazuje agresiu, zaujíma sa o zbrane, násilie či teroristické organizácie, treba spozornieť. „Neznamená to automaticky, že je útočník. Je to niekto, kto si zaslúži väčšiu pozornosť a pomoc,“ dodáva.
Uteč, skry sa, bojuj
Základné pravidlo pri útoku je „uteč, skry sa, bojuj“. Podľa Královiča je rozdiel pozrieť si video a zažiť reálny tréning. Učitelia často nevedia, či sa dvere otvárajú dnu alebo von, čo znamená úplne iný typ barikádovania.
„Profesionálni kukláči v adrenalíne nedokážu desiatky sekúnd odomknúť dvere. Človek bez výcviku si v strese nespomenie, kde má kľúč,“ upozorňuje.
Prvá rada je utiecť čo najďalej. Ak sa nedá utekať, treba sa skryť a zabarikádovať. Fáza bojuj nastupuje až ako posledná, ak sa prvé dve nedajú použiť.
Mediálna komunikácia a copycat efekt
Po medializovaných útokoch sa objavuje copycat efekt. „Platí zásada nevenovať príliš veľa priestoru útočníkovi a nemedializovať jeho názory či manifesty. Skôr treba venovať veľký priestor obetiam,“ hovorí Královič.
Veľká časť problému spočíva v prevencii a duševnom zdraví. „Nech minister vnútra všetky plánované peniaze presunie ministrovi školstva na deradikalizáciu. Určite tým bezpečnosti na školách pomôže viac než kamerami,“ uzatvára.
