Rekordne drahé voľby do Kongresu USA: Prečo prekonávajú aj prezidentské kampane?
Miliardový súboj o Kongres: Prečo sú tohtoročné americké voľby drahšie ako prezidentské?
Polčasové voľby v Spojených štátoch už dávno nie sú len lokálnym hlasovaním, ale zásadným stretom o smerovanie krajiny, v ktorom sa točia rekordné miliardy dolárov. Zahranično-politický spravodajca Martin Rajec približuje pozadie kampaňových financií, nálady v peňaženkách obyčajných Američanov aj prehlbujúcu sa polarizáciu spoločnosti.
„Donald Trump nie je symptóm, ale výsledok toho, čo sa deje v americkej spoločnosti. Prišiel človek, ktorý Američanom ponúkol jednoduché riešenia na komplikované problémy, no realita ho dobehla,“ hovorí Rajec.
Kým prezident burcuje voličov na desiatkach mítingov, rekordných 54 miliónov hlasov odovzdaných v predstihu naznačuje, že v stávke je úplné zviazanie rúk Bielemu domu.
Polčasové voľby ako vysvedčenie pre prezidenta
Samotný prezident nie je na volebnom lístku, ale ľudia v strede jeho volebného obdobia vystavujú úradujúcemu prezidentovi vysvedčenie. Volí sa všetkých 435 členov Snemovne reprezentantov a jedna tretina Senátu. Funkčné obdobie členov Snemovne reprezentantov je len dvojročné, takže pri každých voľbách sa obmieňa celá snemovňa. Senát je konzervatívnejší – zakladatelia Spojených štátov nechceli, aby sa štát kýval ako loď v búrke, preto navrhli obmenu len tretiny senátorov každé dva roky.
Rekordných 12 miliárd dolárov a boj o reguláciu umelej inteligencie
Elon Musk dal viac než 400 miliónov dolárov. Posledné číslo za celkové voľby je 12 miliárd dolárov. Tieto polčasové voľby sú drahšie než prezidentské voľby pred dvoma rokmi. Okrem toho už 54 miliónov ľudí odvolilo v skorších voľbách – poštou alebo vo vybraných miestnostiach. V niektorých štátoch je to 40 až 50-percentný nárast oproti minulosti.
Peniaze súvisia s rozhodnutím Najvyššieho súdu z roku 2010, ktoré zrušilo stropy pre financovanie zo strany súkromníkov a firiem. Dnes neexistujú obmedzenia a fungujú aj čierne fondy, kde nevidíte identitu donorov. V pozadí vysokých nákladov je však aj boj o budúcnosť umelej inteligencie a kryptomien. Až 80 percent Američanov má obavy z dopadu umelej inteligencie na ekonomiku a zamestnanosť. Ak demokrati ovládnu Kongres, pokúsia sa presadiť prísne regulácie umelej inteligencie aj kryptomien.
Politizácia rezortu spravodlivosti a hrozba spochybňovania výsledkov
Ministerstvo spravodlivosti bolo v USA tradične nezávislé a dbalo na to, aby vystupovalo padni komu padni. Dnes vidíme, že predstavitelia rezortu chodia na kampaňové mítingy republikánskych kandidátov a politickí oponenti čelia opakovaným žalobám. Federálne ministerstvo spravodlivosti nikdy nezasahovalo do organizácie volieb, ktoré majú na starosti jednotlivé štáty. Teraz však vidíme preventívne žaloby v štátoch ako Aljaška, Kalifornia, Georgia či Washington, ktorými si pripravujú pôdu na prípadné spochybnenie výsledkov volieb.
Například na Aljaške podali žalobu s cieľom zablokovať certifikáciu výsledkov v prípade víťazstva demokratky. Donald Trump sa vyjadril, že výsledky uzná len vtedy, ak budú „čestné“, čím si otvára dvere na ich odmietnutie.
Peňaženky Američanov: Inflácia, drahý benzín a zmena nálad
Ceny pohonných hmôt stúpli na dvojnásobok. Prieskumy ukazujú, že 70 percent Američanov spája tento nárast s konfliktom s Iránom. Výrazne zdražela elektrina kvôli výstavbe dátových centier – napríklad vo Virgínii. Poplatky za dodávku plynu sú taktiež dvojnásobné. Inflácia okolo 3,5 percenta mesačne pri zmrazených platoch vytvára neudržateľnú situáciu.
Prieskumy prvýkrát po približne 20 rokoch ukazujú, že americkí voliči veria v ekonomických otázkach viac demokratom než republikánom, a to o 8 percentuálnych bodov.
Superveľmoc v úpadku a kultúra jednoduchých riešení
Ak nastane takzvaná „modrá cunami“ v prospech demokratov, základný obraz o kontrole nad Snemovňou reprezentantov a Senátom môžeme poznať už ráno. Ak však budú výsledky tesné, čaká nás dlhé spočítavanie a právne súboje.
Historici a politológovia upozorňujú, že Amerika sa nachádza v procese historického úpadku, ktorým prechádza každá veľmoc. Donald Trump nie je príčinou, ale výsledkom nálad v spoločnosti. Prišiel s jednoduchými riešeniami na zložité problémy: postaviť múr, deportovať milióny imigrantov, zavedením ciel ochrániť domácich výrobcov. Lenže pri zložitej realite jednoduché recepty nefungujú a skutočný priemyselný rast dnes ťahá hlavne sektor technológií a dátových centier, nie clá.
Referendum o Trumpovi a politická polarizácia
Trump bude vládnuť ešte dva roky. Do ďalších volieb už kandidovať nemôže a ako korunný princ sa pripravuje JD Vance. Zásadným problémom americkej politiky je však extrémna polarizácia. Mnohí ľudia nevolia podľa programu ani podľa kandidáta, ale podľa straníckej príslušnosti. Je to podobné ako vo futbale – ak niekto celý život fandí svojmu klubu, nedokáže priznať, že rival hrá lepší futbal. Voliči tak často hlasujú pre „svoj klub“ bez ohľadu na reálne výsledky jeho politiky.


