Progresívnemu Slovensku hrozí zbytočné víťazstvo. Zopakuje sa scenár?

Progresívnemu Slovensku hrozí vo voľbách „zbytočné“ víťazstvo. Zopakuje sa scenár spred troch rokov?

Vo voľbách v roku 2023 stačilo málo a vládu mohlo skladať Progresívne Slovensko. Nové prepočty ukazujú, že v budúcoročných voľbách sa môže scenár ešte zhoršiť. Koaličnú väčšinu by dokázalo vytvoriť Progresívne Slovensko, stačilo by, aby vo voľbách neprepadli Demokrati či Sme rodina – a v parlamente by súčasná opozícia mala väčšinu.

Pred tromi rokmi nedosiahli päťpercentný prah pre vstup do Národnej rady nielen Demokrati či Sme rodina. Celkovo prepadlo zhruba pol milióna hlasov. Viac ako polovica z nich pripadá na opačný tábor – na Republiku a Alianciu.

Rok pred voľbami sa črtá rovnaký, či dokonca horší scenár

Rok pred voľbami sa podľa analýzy črtá rovnaký, či dokonca ešte horší scenár. Ide o teoretické prepočty, ktoré vychádzajú z priemeru posledných meraní agentúr AKO, Focus, Ipsos a NMS. Pre výpočty sa predpokladala účasť na úrovni 65,75 percenta. V reálnom ohrození je od 447- až do 586-tisíc hlasov. V krajnom, no menej pravdepodobnom scenári ich môže prepadnúť až 724-tisíc.

Ich záchrana by pomohla najmä súčasnej opozícii, ktorá sa snaží vystriedať Roberta Fica. Práve v tomto spektre sa nachádza najväčší počet subjektov, ktoré sa v meraniach popularity pohybujú okolo hranice zvoliteľnosti.

Klamlivé prvenstvo

Pri pohľade na prieskumy z posledných mesiacov sa zdá byť jedna odpoveď jednoznačná: opozícia by parlamentné voľby vyhrala. Strany, ktoré odmietajú spoluprácu so Smerom, by mali v parlamente viac kresiel ako konkurencia a Progresívne Slovensko v prieskumoch väčšinou s tesným odstupom od Smeru vedie.

Prvý pohľad však môže byť zavádzajúci. Opozícii totiž v extrémnom prípade hrozí strata výraznej časti voličov. Podľa aktuálnych prepočtov jedno percento vo voľbách pri predpokladanej účasti 65,75 percenta predstavuje zhruba 28-tisíc hlasov. Mimo parlamentu sa pritom v prieskumoch nachádzajú subjekty, ktoré by chceli s PS poraziť Smer: Demokrati (s priemerom 5,28 percenta, no v prieskume NMS klesli pod hranicu na 4,9 percenta), Maďarská aliancia (3,88) a Sme rodina (2,98).

Len tieto tri subjekty spoločne reprezentujú zhruba 330-tisíc prepadnutých hlasov. Potrebné je však zdôrazniť, že pre Demokratov je neúčasť v parlamente rovnako pravdepodobná ako to, že sa do parlamentu dostanú. Navyše strana Jaroslava Naďa rokuje o spoločnej kandidatúre s Progresívnym Slovenskom a speje k dohode. Ak k nej napokon dôjde, hlasy pre Demokratov by neskončili medzi prepadnutými.

Horší scenár pre opozíciu

Situácia však môže byť pre opozíciu zložitejšia. Hoci sa Kresťanskodemokratické hnutie pohybuje v priemere na úrovni 6,80 percenta podpory, spodná hranica intervalu spoľahlivosti v dvoch prieskumoch klesá pod 5 percent (v NMS 4,2 a vo Focuse 4,6 percenta).

Ak by sa hnutiu nevydaril záver kampane a vo voľbách by skončilo tesne pod hranicou zvoliteľnosti (napríklad na 4,9), opozícia by okamžite prišla o ďalších 138 500 hlasov. Podľa súčasných preferencií je väčšia šanca, že sa KDH do parlamentu dostane. Scenár, že sa tak nestane, však nie je úplne nepravdepodobný.

Pre opozičný tábor a osobitne pre Progresívne Slovensko z týchto čísel vyplýva hrozba takzvaného Pyrrhovho víťazstva. V praxi sa môže naplniť scenár, v ktorom PS síce volebnú noc oslávi ako víťaz, no na zostavenie koaličnej väčšiny nebude mať dostatok hlasov.

Vážny problém pre Fica: nový konkurent

Problém s prepadnutými hlasmi sa však netýka len opozície. Rovnaký scenár hrozí aj táboru Roberta Fica. Kým opozičný blok dopláca na roztrieštenosť stredových a demokratických strán, vládna koalícia čelí možnému vymazaniu svojho kľúčového partnera.

Najväčším rizikom pre Smer a Hlas je Slovenská národná strana (SNS). V priereze najnovších prieskumov agentúr AKO, Focus, Ipsos a NMS sa vo všetkých štyroch prípadoch nachádza pod päťpercentnou hranicou. V priemere dosahuje len 2,88 percenta, čo znamená, že mimo parlamentu by zostalo zhruba 81-tisíc hlasov ich voličov.

Robert Fico v minulosti viackrát tvrdil, že by bol za to, aby na Slovensku bolo menej strán. Doposiaľ však nepotvrdil, či príjme návrh predsedu SNS Andreja Danka na predvolebné spájanie. Do úvahy pripadá aj spojenie SNS s hnutím Republika. „Republika má relevantné čísla, robí dobrú politiku v Bruseli,“ povedal v júni Danko v televízii TA3, pričom nenamietal ich spoločné predvolebné spojenie do koalície.

Okrem toho koaličnému táboru odčerpáva voličov nový subjekt Právo na pravdu. V prieskumoch dosahuje priemerne 2,80 percenta, čo predstavuje ďalších viac ako 79-tisíc hlasov. Tento projekt oslovuje práve sklamaných, ráznejších či protestných voličov národného spektra. Len tieto dve strany reprezentujú takmer 161-tisíc ohrozených hlasov.

Ak k tomu pripočítame tradíciu roztrieštených krajne pravicových či mikro-subjektov (ako ĽSNS či Strana vidieka) v koalično-národnom priestore, hrozí prepadnutie takmer 200-tisíc hlasov.