Hrozí skutočná vojna medzi USA a Iránom? Odborník vysvetľuje, prečo to Američania urobili.
Hrozí skutočná vojna medzi USA a Iránom? Expert vysvetľuje, prečo to Američania spravili
Dym stúpa po útoku na námornú základňu v hlavnom meste Bahrajnu, Manáma, dňa 28. februára 2026. Izrael a USA podnikli preventívny útok proti Iránu v čase, keď sa zdalo, že diplomacia medzi Washingtonom a Teheránom napreduje. Expert na Blízky východ Břetislav Tureček z Metropolitnej univerzity v Prahe v rozhovore pre Aktuálne.sk naznačuje, že útok mohol byť súčasťou dlhodobo plánovanej stratégie a pýta sa, či hrozí širší vojenský konflikt.
Tureček tvrdí, že tento preventívny útok slúži na vytvorenie dojmu, že zodpovednosť za vojnu spočíva na Iránu. K tomu došlo vo chvíli, keď sa očakával diplomatický pokrok v rokovaniach o jadrovej dohode a Irán naznačil ochotu urobiť ústupky. Namiesto dohody prišla vojna a Tureček sa pýta, či bol útok iba zámienkou pre niečo väčšie.
Podľa Turečka bola operácia dlhodobo plánovaná a diplomacia mohla slúžiť len ako „dymová clona“ na uvedenie verejnosti do omylu. Upozorňuje, že útok nebol reakciou na bezprostredné hrozby zo strany Iránu, čo potvrdzujú aj americké spravodajské služby. Otvorené vojenské akcie Izraela a USA majú podľa neho za cieľ vyvolať dojem, že Irán je agresorom.
Po zabití ajatolláha Alího Chámeneího sa obyvatelia Iránu ocitajú v smútení. Revolučné gardy sľubujú tvrdú odvetu, pričom Tureček dodáva, že tento krok bol podľa neho strategicky zamýšľaný a z jeho perspektívy reprezentuje záujmy Tel Avivu a Washingtonu. Izraelci sa snažia vytvoriť naratív ospravedlňujúci vojenské akcie, pričom v skutočnosti sa hovorí o dlhodobej snahách zvrhnúť iránsky režim.
Navyše, na otázku, či môže dôjsť k pádu iránskeho režimu, Tureček uvádza historické paralely s revolúciou z roku 1979. Terajší konflikt môže vytvoriť vonkajšiu hrozbu fakticky posilňujúcu vnútorné napätie, ktoré by mohlo viesť k prevratu. Doteraz hrali revolučné gardy kľúčovú úlohu pri zachovaní stability teokratického režimu, no ich lojalita môže byť v prípade veľkého vnútorného konfliktu ohrozená.
Rovnako sa pýtal na úlohu Ruska a Číny v tejto situácii. Či už vyplýva z ich záujmov, obaja spojenci nepripravujú vojenský zásah. Ich snaha o oslabenie americkej hegemónie je evidentná, no pravdepodobnosť otvorenej vojny o Irán je podľa neho nízka. Môže však prísť k poskytovaniu azylu iránskym lídrom, pokiaľ režim padne, čo by opäť otvorilo dvere k strategickým zmenám v regióne.
V závere doby nasledujúce dni budú kľúčové, najmä vo vzťahu k americkej politike. Ak administratíva uvidí, že iránske vojenské kapacity boli oslabené, môže sa konflikt ukončiť skôr, než sa predpokladalo. Ak však prevládne potreba na odstránenie režimu, vojna by mohla pokračovať dlhšie, než by to bežne bolo akceptovateľné.
