Bulharský prezident Rumen Radev v pondelok nečakane oznámil svoju rezignáciu

Bulharský prezident Rumen Radev oznámil nečakanú demisiu

Bulharský prezident Rumen Radev oznámil svoju demisiu počas prejavu, ktorý bol vysielaný v štátnej televízii. Upozornil, že tento krok prichádza v období narastajúceho politického napätia v krajine a niekoľko mesiacov pred predčasnými parlamentnými voľbami, ktoré sú naplánované na jar. Podľa agentúry Reuters jeho rozhodnutie vyvolalo špekulácie o tom, že by mohol založiť vlastnú politickú stranu a uchádzať sa o miesto vo vláde.

Odchod z funkcie a politické ambície

Radev v prejave povedal: „Dnes sa vám naposledy prihováram ako prezident Bulharska. Zajtra (v utorok) odstúpim zo svojej funkcie.“ Ak Ústavný súd prijme jeho demisiu, do prezidentských volieb, ktoré sú naplánované na november, ho nahradí viceprezidentka Iliana Jotová. Radev sa snaží prostredníctvom svojho kroku posilniť svoje politické ambície a získať podporu voličov v blížiacich sa voľbách.

Nová politická kríza v Bulharsku

Bulharsko, ktoré sa 1. januára tohto roku stalo členom eurozóny, čelí novej politickej kríze. Po sérii masívnych protestov proti korupcii, ktoré v decembri 2025 viedli k pádu konzervatívnej vlády, sa krajina nachádza v zložitých politických podmienkach. Radev podporoval protesty a označoval za problém „škodlivý model správy vecí verejných“, ktorý prispieval k chudobe a nedôvere voči inštitúciám.

Predvoľby a Radevove budúce plány

Radev v minulom týždni oznámil, že po neúspechu stranám pri zostavovaní novej vlády sa uskutočnia predčasné parlamentné voľby. Očakáva sa, že pôjde už o ôsme voľby v priebehu štyroch rokov. Prezident má za úlohu vymenovať úradnícku vládu, ktorá bude spravovať krajinu do vzniku novej kabinetu po voľbách. Špekulácie naznačujú, že sa Radev môže zúčastniť na voľbách, aby „zjednotil všetkých“ v boji proti korupcii.

Prvá rezignácia bulharského prezidenta

Rezignácia Rumen Radeva sa zapíše do histórie ako prvá rezignácia hlavy štátu v postkomunistickej ére Bulharska. Radev bol prvýkrát zvolený do funkcie v roku 2016 a v druhom kole prezidentských volieb 2021 získal takmer 67 percent hlasov. Počas svojho prezidentovania sa vyjadril aj proti vyslaniu vojenskej pomoci na Ukrajinu. Jeho budúce politické kroky budú predmetom veľkého záujmu a pozornosti.