Práca na dôchodku môže mať zdravotné výhody, záleží od úväzku

Práca na dôchodku môže mať zdravotné výhody, záleží od úväzku

Práca na čiastočný úväzok v dôchodku môže súvisieť s nižším rizikom demencie

Odchod do dôchodku je významná životná zmena, ktorá môže súvisieť so zmenami kognitívnych funkcií. Britská štúdia Whitehall II sledovala 3 433 štátnych zamestnancov a zamestnankýň až 14 rokov pred odchodom do dôchodku a 14 rokov po ňom. Zistila, že pokles verbálnej pamäti bol po odchode z práce o 38 % rýchlejší než predtým. Zrýchlenie poklesu sa však nepotvrdilo pri všetkých sledovaných kognitívnych funkciách.

Dôkazy o súvislosti medzi odchodom do dôchodku a demenciou nie sú jednoznačné. Nová americká štúdia, ktorá analyzovala údaje takmer 14-tisíc ľudí, naznačila, že samotný vek odchodu do dôchodku súvisel s rizikom demencie len slabo. Výraznejšie súvislosti sa ukázali pri rôznych pracovných dráhach: dlhodobá práca na čiastočný úväzok bola spojená s nižšími šancami na demenciu. Ide však o predbežný výskum, ktorý treba vnímať opatrne.

Čo zistila štúdia

Tím vedcov a vedkýň analyzoval údaje od 13 879 účastníkov a účastníčok americkej Health and Retirement Study. Sledovali ich pracovné dráhy medzi 51. a 75. rokom života a súvislosť s rizikom demencie od 76. roku života.

Ľudia, ktorí dlhodobo pracovali na čiastočný úväzok, mali nižšiu pravdepodobnosť rozvoja demencie (OR 0,62), čo zodpovedá približne 38 % nižšej šanci na demenciu než mali tí, ktorí úplne prestali pracovať v päťdesiatke či šesťdesiatke. Samotný vek odchodu do dôchodku mal so sledovaným rizikom len obmedzenú súvislosť. Dôležitejšia bola intenzita práce. Vyššie riziko demencie mali naopak ľudia s dlhodobou invaliditou (OR 1,53).

Autori a autorky štúdie pripúšťajú, že pozvoľný a flexibilný prechod z práce do dôchodku môže prospievať zdraviu a kondícii mozgu. Jedným z možných vysvetlení je, že človek si pri práci na čiastočný úväzok zachová každodennú štruktúru, sociálne kontakty a mentálnu stimuláciu, no zároveň má viac priestoru na oddych a aktivity podporujúce zdravie. Nejde však o dôkaz, že práca na čiastočný úväzok demencii zabráni. Je možné aj to, že zdravší ľudia môžu pracovať dlhšie jednoducho preto, že sú zdravší a vitálnejší. Štúdia je navyše zatiaľ zverejnená ako preprint a neprešla recenzným konaním.

Čo môžeme urobiť pre zdravie mozgu

Podľa Svetovej zdravotníckej organizácie žilo v roku 2021 na svete približne 57 miliónov ľudí s demenciou a každý rok pribudne takmer 10 miliónov nových prípadov. Demencia postihuje 8,1 % žien a 5,4 % mužov starších ako 65 rokov. Až 9 % všetkých prípadov tvorí demencia s nástupom príznakov pred 65. rokom života. Alzheimerova choroba je najčastejšou formou demencie a môže sa podieľať až na 60 – 70 % prípadov.

Medzinárodná Lancet komisia pre prevenciu, intervenciu a starostlivosť v súvislosti s demenciou v roku 2024 identifikovala 14 ovplyvniteľných rizikových faktorov počas celého života a odhadla, že až 45 % budúcich prípadov demencie by sa dalo oddialiť alebo im predísť. Ide o nízke vzdelanie, stratu sluchu, vysoký krvný tlak, fajčenie, obezitu, depresiu, fyzickú nečinnosť, cukrovku, nadmernú konzumáciu alkoholu, traumatické poranenie mozgu, znečistenie ovzdušia, sociálnu izoláciu, vyšší LDL cholesterol a neliečenú stratu zraku.

V mladosti a do štyridsiatky sa odporúča vzdelávať sa, chrániť si hlavu pri športoch, nefajčiť, piť striedmo, pravidelne sa hýbať, chrániť si sluch pred hlukom, zdravo sa stravovať, riešiť depresiu a dbať na kvalitný spánok. V strednom veku je dôležité sledovať krvný tlak, cholesterol a hladinu cukru v krvi, dať si skontrolovať sluch a zrak, dbať na hmotnosť a dýchať čisté ovzdušie. WHO nedoporučuje vitamíny B a E, omega-3 ani multivitamíny na prevenciu demencie, ak nie je diagnostikovaný ich nedostatok.

V staršom veku sa odporúča zostať aktívni a v kontakte s ľuďmi, pohybovať sa aspoň 150 minút miernej aeróbnej aktivity týždenne alebo aspoň 75 minút intenzívnej aktivity týždenne, riešiť nedoslýchavosť načúvacími pomôckami a nezanedbávať zrak.