Vojna nie je len o bojoch, ale aj o tom, čo ešte vydržia civilisti
Česká spisovateľka Adéla Knapová: Vojna je aj o tom, čo ešte vydržia civilisti
Charkov sa stal druhým domovom českej spisovateľky a novinárky Adély Knapovej. Práve do tejto východoukrajinskej metropoly zasadila dej poviedok svojej knihy Krvavý kompót, ktorá čoskoro vyjde v ukrajinčine. V rozhovore hovorí o tom, prečo sa rozhodla zachytiť vojnu prostredníctvom umeleckej prózy a aké reakcie očakáva od ukrajinských čitateľov.
V Charkove sa poplachy varujúce pred ruskými dronmi a leteckými bombami stali bežnou kulisou každodenného života. Aj počas rozhovoru za oknom viackrát zaznela siréna. „Niekedy si ako autor musíte zachovať osteň cynizmu, aby ste do vecí dokázali nazrieť s odstupom,“ hovorí Knapová.
Kniha vyjde v ukrajinčine, napriek obavám vydavateľov
Kniha Krvavý kompót je už preložená do ukrajinčiny, no čaká na tlač. Ruské útoky na tlačiarne a sklady proces komplikujú. „Môj kyjevský vydavateľ hľadá, kde knihy uskladniť tak, aby sa im nič nestalo. Nechce ich mať v zdieľaných skladoch. Najneskôr v novembri by však kniha mala byť na ukrajinských pultoch,“ uvádza autorka.
Od ukrajinských vydavateľstiev mala viacero ponúk. Keď si knihu prečítali, začali písať, že sa natoľko ostro dotýka bolestivých tém, že by ju mohli vydať až po vojne. „Nakoniec sa našli dvaja ochotní vydavatelia. Vydavateľstvo, ktoré ju vydá, vníma, že je potrebné otvárať otázky, ktoré sa oficiálne neotvárajú,“ dodáva.
Beletria je pravdivejšia než reportáž
Kniha nie je typickou reportážnou knihou. Niektoré kapitoly majú podobu literárnej reportáže, iné pracujú so symbolikou. „Do reportáží neviete dostať celú pravdu. Dávate do nej len malé kúsky príbehu. Fikcia vám naopak dovoľuje ísť do hĺbky. Pre mňa je beletria oveľa pravdivejšia než akákoľvek reportáž alebo dokument, pretože nepodlieha času,“ vysvetľuje Knapová.
Témy, ktoré boli pred dvomi rokmi nepríjemné, sú dnes oficiálne neprijateľné
Autorka upozorňuje, že situácia na Ukrajine sa zmenila k horšiemu. „Na Ukrajine sa začala významne obmedzovať sloboda slova, spoločnosť je nesmierne rozdelená. Mňa bolí, keď sledujem, ako sa vládnuca vrstva vydala na cestu do starých čias. A ľudí, ktorí trpia, tvrdo pracujú a bojujú, nikto nepočúva,“ hovorí.
Poviedky sú inšpirované skutočnými ľuďmi a udalosťami. „Každá fikcia je inšpirovaná skutočnými ľuďmi, hoci ich nepoznáte. Niekedy stačí, že poznáte začiatok, stred alebo koniec príbehu a premýšľate nad tým, ako sa to všetko mohlo udiať. Príbeh jednej postavy môže byť inšpirovaný osudmi desiatich ľudí dohromady,“ uvádza.
Ukrajinským autorom chýba odstup
Podľa Knapovej ukrajinskí autori nemajú odstup od témy. „Tí, čo sú na Ukrajine, majú práve problém s odstupom. Bez toho, aby túto krajinu a svoju bublinu obdivovateľov na nejaký čas opustili, ho nezískajú. Potrebujú naraziť na tvrdú realitu mierového sveta, ktorá je za hranicami. Že svet už v televízii sleduje úplne iné vojny,“ myslí si.
Na Ukrajine podľa nej chýba systém redaktorov. „Vidím momentálne totálnu nekritickosť. A tá vedie k provinčnosti. Na Ukrajine ani pred vojnou príliš nefungoval systém redaktorov. Stačí, keď máte meno, a aj zlú knihu vám tam vydajú,“ dodáva.
Vojna nie je len o bojoch
Knapová zdôrazňuje, že vojna sa nedotýka len vojakov, ale aj civilistov. „Mŕtvi v prifrontových mestách ležia aj niekoľko dní na ulici. Rodina sa neodváži po telo ísť, pretože sa bojí dronov, ktoré lietajú po meste. Štát na to úplne rezignoval. Toto je každodenná realita východnej Ukrajiny,“ opisuje.
„Ľudia si často neuvedomujú, že vojna nie je len o samotných bojoch, ale aj o tom, čo ešte vydržia civilisti. Z ktorých sa časom skôr či neskôr stávajú vojaci. Na rozdiel od politikov, ktorí majú rodinu ochránenú do dvadsiateho kolena. To sa potom ľahko rozhoduje o iných, keď vieš, že teba ani tvojho syna nikto neodvedie do armády! Je to nespravodlivé,“ uzatvára.
