Slovensko je len prestupná stanica. Po štúdiu od nás utekajú aj cudzinci

Slovensko je len prestupná stanica. Po štúdiu od nás utekajú aj cudzinci

Slovensko funguje len ako prestupná stanica. Po štúdiu od nás utekajú aj cudzinci

Štvrtým najväčším slovenským študentským mestom už nie je Prešov ani Žilina, ale české Brno. V zahraničí študuje každý piaty slovenský vysokoškolák, čo je trojnásobok európskeho priemeru. Nové dáta z prieskumu Ako pritiahnuť talent 2026 ukazujú, že miliónové štipendiá štátu tento odliv vôbec nezastavili.

Motivácie mladých ľudí pri výbere vysokej školy, odboru či krajiny štúdia sa podľa autorky prieskumu Renáty Hall významne nezmenili. „Ak bolo cieľom znížiť odliv študentov, tak sa to nepodarilo. Naopak, tento rok čelíme rekordnému počtu odchádzajúcich,“ uviedla Hall.

Podiel Slovákov na slovenských vysokých školách klesá, zatiaľ čo v Českej republike aj ďalších krajinách rastie. Aj pri celkovo nižšom počte maturantov rastie podiel tých, ktorí odchádzajú.

Priemery ťahajú extrémy

V zahraničí študuje 21 percent našich vysokoškolákov, kým priemer EÚ je okolo ôsmich percent. Podľa Hall je závažným problémom, že späť na Slovensko sa vracia len relatívne malá časť. Hoci sa rozdiel medzi odchádzajúcimi a prichádzajúcimi zdanlivo zmenšil, pri prichádzajúcich ide z viac ako polovice o občanov Ukrajiny.

Podľa dát Inštitútu vzdelávacej politiky sa domov vracia len približne 40 percent našich odídencov, kým z prichádzajúcich cudzincov u nás zostáva iba okolo 20 percent. Študenti v zahraničí navyše volia iné odbory ako doma – odchádzajú najmä na informatiku, technické smery a zdravotníctvo.

Pri zdravotníkoch analýzy OECD ukazujú, že Slovensko spolu s Rumunskom funguje len ako prestupná stanica: študenti tu vyštudujú medicínu a odídu preč.

Kvalita škôl pred politikou

Na vrchole rebríčka motivácií je objavovanie novej krajiny a kultúry (79 %) či slabá ponuka pracovných príležitostí (78 %). Nasledujú odporúčania známych so skúsenosťou so slovenskými školami (67 %) a úroveň kvality vzdelávania (67 %). Nezáujem politikov uvádza 62 percent a zlé fungovanie štátnych inštitúcií 60 percent respondentov.

Podľa Hall je kvalita vysokej školy podstatne zásadnejším motívom než stav spoločnosti. Ako príklad uviedla Česko, kde vládna realita nie je radikálne odlišná, no študuje tam rekordný počet Slovákov.

V Spojenom kráľovstve po brexite zaviedli vysoké školné pre študentov z EÚ a počet našich študentov tam klesol o vyše 80 percent. Dánsko sprísnilo imigračnú politiku a zaznamenalo pokles. Holandsko naopak otvorilo dvere, zaviedlo kvalitné programy v angličtine a prilákalo tisíce talentov.

Najhoršiu reklamu robia vlastní študenti

Stredoškoláci sa cielene pýtajú starších študentov a absolventov na reálnu skúsenosť. Nestačia im propagačné weby. Pri Brne boli dominantným lákadlom prijateľnejšie životné náklady – výrazne viac než v Prahe či Bratislave. Pri všetkých troch mestách však zohráva kľúčovú úlohu možnosť pracovať popri štúdiu.

Bratislava je podľa Hall obrovský zamestnávateľ – magistrát disponuje vlastnými mestskými podnikmi, kde dokáže vytvárať cielené stáže a programy pre študentov.

Prepíchnutá bublina miliónových štipendií

Štát nalial milióny eur do programu Študujem doma, no v rebríčku skončili štipendiá až na šiestom mieste a polovica maturantov ani nepozná ich podmienky. Pri rozhodovaní o konkrétnom študijnom odbore skončilo štipendium dokonca až na 14. mieste zo 17 sledovaných položiek.

Zásadnou prekážkou je neistota: študent sa dozvie, či štipendium získal, až pomerne neskoro, často po zápise na školu. Absolventi zahraničných škôl majú po návrate štatisticky vyššie príjmy, a tak jednorazové štipendium neprevažuje dlhodobé benefity štúdia v zahraničí.

Viac ako 30 percent respondentov označilo za dôležité podporné služby a bezbariérovosť. Tá zahŕňa aj prívetivé online rozhranie a prispôsobené postupy pre študentov so špecifickými potrebami učenia.

Umeloú inteligenciu ako rozhodujúci faktor pri výbere školy uviedli len tri percentá maturantov. Menej ako polovica (okolo 48 %) ju vôbec využila.

Recept na zmenu

Cez 60 percent mladých, ktorí zostávajú doma, uvádza motiváciu pomáhať rozvíjať Slovensko. Podľa Hall je kľúčovou úlohou štátu nezmenšovať priestor pre občiansku spoločnosť a mimovládne organizácie.

Jednou z najrýchlejších ciest je vytváranie spoločných študijných programov priamo s univerzitami, kam naši študenti odchádzajú. Študent zostane zapísaný doma, no časť štúdia strávi v zahraničí. Dôležité je aj materiálno-technické vybavenie – moderné laboratóriá a technika sú pre študentov dôležitejšie než stav internátov.

Univerzity by mali na stredné školy posielať svojich terajších študentov – rovesnícky príklad funguje na maturanta silnejšie než prednáška akademickej celebrity.

Viac ako polovica tých, pre ktorých bola stredná škola motívom na odchod, uviedla nemotivovaných učiteľov a obsah výučby bez prepojenia na život.

V 90. rokoch čelilo masívnemu odlivu mozgov Írsko. Zvrátili ho vďaka premyslenej, nadrezortnej štátnej politike, do ktorej zapojili všetky zložky spoločnosti, a z krajiny sa stal hospodársky tiger.