Slovenská vedkyňa z NASA sa dnes chystá do vesmíru

Slovenská astrobiologička Michaela Musilová sa pripravuje na prvý reálny let do vesmíru

Slovenská astrobiologička Michaela Musilová má za sebou rekordných 40 simulovaných vesmírnych misií a pripravuje sa na svoj prvý reálny let do vesmíru. Jej cesta medzi svetovú vedeckú elitu nebola idylka – počas štúdia v zahraničí sa ocitla bez domova a popri práci v NASA prespávala u cudzích ľudí na zemi.

Musilová dnes pôsobí ako vedúca vedeckého programu pripravovanej misie. V beztiažovom stave bude testovať viacero experimentov, pričom let označuje za vedeckú misiu, nie za vesmírnu turistiku. Turisti si podľa nej let kupujú pre osobný zážitok a neprinášajú úžitok pre ľudstvo.

Štúdium financovala sama, zažila aj šikanu

Celé vysokoškolské štúdium si financovala sama, pretože rodičia ju nemohli finančne podporiť. Šetriť začala už na strednej škole, kde pracovala na brigádach popri škole. Po získaní štipendia na University College London bolo pre ňu podľa jej slov finančne neúnosné žiť v Londýne – popri štúdiu mala tri zamestnania a hlásila sa na každé dostupné štipendium.

Neskôr získala štipendium na americkom Caltechu, to však pokrývalo iba štúdium, nie ubytovanie a stravu. Vtedy nastalo prvé obdobie, keď sa ocitla bez domova. Peniaze došli a vízové podmienky jej nedovoľovali mať ďalšiu prácu. Ako dvadsaťjedenročná už vtedy prvýkrát pracovala pre NASA, no peniaze vyplácali iba raz za tri mesiace.

Najprv prespávala u známych na gauči, neskôr na zemi či na gauči u úplne cudzích ľudí alebo si hľadala núdzové nocľahy. Ráno vstala a išla pracovať do NASA bez ohľadu na to, kde a v akých podmienkach strávila noc. Zvažovala, či to kvôli vlastnej bezpečnosti nevzdať, no napokon sa zaťala a toto obdobie prekonala.

Druhá kríza a záchvat úzkosti

Druhá kríza prišla približne o rok neskôr, keď sa z vízových dôvodov musela vrátiť do Británie dokončiť magisterské štúdium. Úspory vyčerpala v Amerike a na záverečné mesiace štúdia jej opäť chýbali peniaze. Vtedy prvýkrát zažila záchvat úzkosti a prepadla zúfalstvu.

Uvedomila si, že takmer nikdy nepožiadala o pomoc. Obrátila sa na profesorov, ktorí ju poslali za dekankou. Tá jej predstavila takzvaný „hardship fund“ určený pre mimoriadnych študentov vo finančnej núdzi. Žiadosť podali a v priebehu niekoľkých dní jej prostriedky schválili. Až do promócií tak mala zabezpečené základné životné potreby.

Šikana od základnej školy

Kvôli otcovej práci diplomata sa v detstve často sťahovali a školu menila každé dva až tri roky. Vždy bola nováčikom a v zahraničí sa musela učiť nový jazyk od základov. Keď mala osem rokov, žili v USA, kde navštívila aj stredisko NASA. V pätnástich rokoch nastúpila na francúzske lýceum v Taliansku.

Po návrate na Slovensko bola jej slovenčina slabá a diktáty plné chýb. Nerozumela ani rozdielu medzi tykaním a vykaním a učiteľkám nechtiac tykala. Posmech si zo mňa robili žiaci aj učitelia. Do dvoch rokov však mala z diktátov jednotky a vo všetkých predmetoch spolužiakov predbehla. Najprv sa jej posmievali, že je hlúpa, no keď známky ukázali skutočnosť, prekážalo im to ešte viac.

Rekordné simulované misie a príprava na let

Musilová viedla stanicu na Havaji na aktívnej sopke vo výške 2 500 metrov nad morom a vedie horské expedície v rámci projektu Astro Koruna Zeme. Ako veliteľka misií a riaditeľka stanice niesla zodpovednosť za posádku a musela byť pripravená na okamžitú evakuáciu v prípade seismickej aktivity a hroziacej erupcie. Tieto skúsenosti ju podľa jej slov na skutočnú vesmírnu misiu pripravili omnoho lepšie než simulácie v sterilných podmienkach.

Let je komerčný a prostriedky si musí zabezpečiť sama. Ponuka prišla od českých organizátorov misie aj priamo od Virgin Galactic, ktorí hľadali vedca na riadenie výskumného programu. Podmienkou bolo zabezpečiť si financovanie samostatne. Oslovila slovenské inštitúcie a firmy, no od väčšiny zatiaľ nemá definitívne vyjadrenie.

V posádke je známy český producent René Šír, ktorý bude počas misie nakrúcať dokumentárny film, ďalej dvaja kolegovia z Poľska so skúsenosťami z kozmického sektora. Dve zostávajúce miesta zatiaľ neboli oficiálne oznámené.

Výskum v mikrogravitácii

Prvou kategóriou experimentov sú biometrické senzory na tele, napríklad inteligentný prsteň či pás okolo hrudníka, ktoré merajú fyziologické odozvy organizmu na podmienky letu. Druhou sú biologické vzorky – napríklad malé rybičky v špeciálnej nádobe, ktoré citlivo reagujú na zmenu gravitácie. Poznatky by mohli pomôcť humánnej aj veterinárnej medicíne. Treťou kategóriou sú technologické testy zariadení v beztiažovom stave v rámci prípravy na dlhšie misie.

Podľa jej slov sa bežne vykonávajú parabolické lety lietadlom, kde mikrogravitácia trvá iba 20 sekúnd v jednotlivých cykloch. Z tohto pohľadu je niekoľko minút skutočným luxusom na získanie kvalitných dát.