Prečo si nepamätáme všetky svoje sny? Je to bežný jav

Prečo si nepamätáme všetky svoje sny?

Aj tí, čo tvrdia, že nesnívajú, sa mýlia. Hoci každú noc snívame, po prebudení si často nepamätáme žiadne detaily. Vedci sa snažia vysvetliť, prečo je to tak a čo ovplyvňuje našu schopnosť zapamätať si obrazy a vnemy počas spánku. Ukazuje sa, že spôsob, akým sa zobudíme, a fáza spánku, ktorá prebudeniu ráno predchádza, majú kľúčový vplyv na našu pamäť snov.

Výskumy naznačujú, že pravidelne sníva takmer každý z nás – dokonca aj ľudia, ktorí sú presvedčení, že sa im nikdy žiadne sny nezdajú. Docentka psychológie a neurovedy na Furmanovej univerzite Erin Wamsleyová upozorňuje, že prakticky každý si dokáže niečo zo svojich snov vybaviť, ak sa prebudí počas aktívnej fázy spánku. Jedinou výnimkou sa zdajú byť ľudia, ktorí stratia schopnosť snívať v dôsledku poškodenia mozgu alebo ochorenia v určitých oblastiach mozgu, čo má však aj ďalšie vážne následky.

Spánok a pamäť – prečo zabúdame sny?

Snívanie je relatívne stála súčasť života, mení sa len pamäť. Neexistuje jediná odpoveď na otázku, prečo je to tak, a mnohé otázky týkajúce sa snov zostávajú nezodpovedané. Pamäť na sny je zvyčajne krátkodobá. Aktivita nášho mozgu počas spánku sa líši od tej v bdelom stave, čo ovplyvňuje schopnosť zapamätať si sny. Sny si zriedkavo pamätáme, ak sa neprebudíme počas nich alebo tesne po snívaní a následne sa nezamyslíme nad tým, čo sme zažili.

Ako vysvetľuje Wamsleyová, sny si najlepšie pamätáme vtedy, keď im venujeme pozornosť a sme si ich vedomí, inak rýchlo vyprchajú. Môže to byť spôsobené rozdielmi v aktivite neurotransmiterov, ktoré sa vyskytujú, keď sme bdelí. Počet prebudení počas noci má tiež význam. Niekoľko krátkych prebudení je normálne a môže podporiť zapamätanie snov. Časté a dlhé prebudenia však môžu viesť k horšej kvalite spánku a byť príznakom porúch spánku.

Fázy spánku a ich vplyv na zapamätanie snov

Počas noci sa náš spánok skladá z niekoľkých cyklicky sa opakujúcich fáz: REM, NREM 1, NREM 2 a NREM 3. Najľahšou fázou je NREM 1, do ktorej vstupujeme hneď po zaspaní. Trvá len niekoľko minút, po ktorých nasleduje fáza NREM 2. Vtedy sa mozgové vlny spomaľujú a aktivita sa objavuje len v krátkych sériách. Táto fáza tvorí takmer polovicu celkového spánku dospelého človeka.

Vo fáze NREM 3, známej aj ako hlboký spánok, sa mozgové vlny ešte viac spomaľujú a sú konzistentnejšie. Tento typ spánku sa vyskytuje relatívne skoro v noci, je kľúčový pre kvalitný odpočinok a tvorí asi štvrtinu nášho spánku. Počas REM spánku je neurónová aktivita podobná aktivite mozgu v bdelom stave. Oči sa rýchlo pohybujú pod viečkami a v tejto fáze strávime tiež asi štvrtinu noci.

„Možno ste počuli, že REM spánok je čas, keď sa objavujú sny. A je pravda, že mnohé z našich najživších, najprepracovanejších a najdlhších snov sa vyskytujú práve počas tejto fázy,“ hovorí Wamsleyová. Hoci sny sa najčastejšie objavujú v REM fáze, odborníčka upozorňuje, že môžu vzniknúť aj v iných fázach spánku. Najväčšia šanca na zapamätanie sna je, keď sa prebudíme práve počas REM fázy.

Spôsob prebúdzania je dôležitý

Nielen fáza spánku, ale aj spôsob, akým sa prebúdzame, ovplyvňuje pamäť snov. Prirodzené prebudenie bez použitia budíka môže zvýšiť šancu na zapamätanie snov. Náhle prebudenie na zvuk budíka môže prerušiť spánkový cyklus v nevhodnom momente a sťažiť zapamätanie sna. Výskumníčka kognitívnej neurovedy v Massachusetts General Hospital a Harvard Medical School Jing Zhangová sa venuje výskumu spánku a pamäti. Podľa nej môže používanie budíka zvyšovať hladinu kortizolu.

To spôsobuje, že naša pozornosť sa okamžite sústredí na povinnosti dňa namiesto zamyslenia sa nad snom. Preto by si ľudia, ktorí si chcú lepšie pamätať svoje sny, mali po prebudení nájsť chvíľu na zamyslenie sa nad tým, čo sa im snívalo. Emocionálna intenzita snov tiež ovplyvňuje ich zapamätanie. Sny so silným emocionálnym nábojom sa ľahšie vybavujú. V rôznych štúdiách vedci zistili, že vyššia úroveň otvorenosti koreluje so zvýšenou schopnosťou zapamätať si sny.

Význam snov pre pamäť a emócie

Výskumy ukazujú, že sny môžu zohrávať úlohu pri konsolidácii pamäti a spracovaní emócií. Snívanie o úlohe, ktorú sme sa učili, môže zlepšiť naše neskoršie výsledky pri jej vykonávaní. Potvrdila to štúdia z roku 2010 pod vedením Wamsleyovej a jej pokračovanie z roku 2012. Štúdia z roku 2024 vedená Zhangovou ukázala, že emocionálny stav účastníkov koreloval s obsahom snov a tí, ktorí si svoje sny pamätali, boli menej náchylní na emocionálne reakcie na neutrálne podnety počas dňa.

„Myslím si, že venovať pozornosť svojim snom môže byť pre ľudí veľmi cenné – nie nevyhnutne preto, aby ich príliš analyzovali, ale aby pochopili, že sny sú znakom toho, že mozog vykonáva dôležitú emocionálnu a kognitívnu prácu,“ hovorí Zhangová. Odborníci však varujú pred hľadaním skrytých významov v snoch. „Freudovská predstava, že sny sú v súlade s nejakým univerzálnym kódom, ktorý možno použiť na analýzu podvedomia, je nezmysel,“ hovorí Wamsleyová.