Oľhová: November ’89 bol výbuch radosti, dnes vidím letargiu

Herečka Oľhová: November ’89 bol výbuch radosti. Dnes vidím letargiu a generáciu, ktorá neznáša kritiku

Bratislava – Uznávaná slovenská herečka Jana Oľhová sa v rozhovore vracia k odkazu Nežnej revolúcie a porovnáva niekdajšie nadšenie s dnešnou apatiou v spoločnosti. Verejnosť ju čoskoro uvidí v inscenácii November od amerického dramatika Davida Mameta, ktorá reflektuje zákulisie Bieleho domu.

Ako herečka uviedla, pri pohľade na množstvo aktuálnych politických a spoločenských tém v texte sa zdá, že hru David Mamet akoby napísal pre dnešok. Absurdná a vtipná inscenácia ukazuje, k akým nezmyselným krokom sa dokáže uchýliť úradujúci americký prezident, len aby pred blížiacimi sa voľbami zachránil svoje klesajúce preferencie.

Prvé dni revolúcie v Martine

Na 17. november 1989 spomína herečka s radosťou. Rok predtým nastúpila do angažmánu v martinskom divadle a vtedy s tromi malými deťmi mierila v snehovej víchrici so sánkami na námestie, kde stála z dosák zbitá tribúna. Podľa jej slov z nej Milka Vášáryová s Emilom Horváthom do fujavice vykrikovali výzvy, aby Martinčania vydržali, pretože im vypli mikrofóny.

„Veľmi som sa tešila. Bola som presvedčená, že je to taký výbuch radosti,“ povedala Oľhová. V menších mestách to podľa nej nebolo jednoznačné a v samotnom divadle boli aj ľudia, ktorí sa báli.

V Martine si podľa herečky divadelníci mohli dovoliť v podstate to, čo chceli. Spomína, že sa prepašovali aj hry, o ktorých sa ani nesnívalo, či už to bol Prelet nad kukučím hniezdom alebo Andrejevov Život človeka. Dodnes podľa vlastných slov nerozumie, ako sa to v martinskom divadle mohlo podariť.

Kritika mladej generácie

Mladým ľuďom by podľa Oľhovej prospelo, keby zažili niečo podobne silné, ako bola Nežná revolúcia. Problém vidí v tom, že takú skúsenosť nemajú. „Neviem im vysvetliť, že by sa mali pokúsiť byť účastní takého niečoho, lebo vidím zvláštnu apatiu nielen u mladých ľudí, ale všeobecne,“ uviedla.

Namiesto toho, aby sa námestia plnili, je na protestoch podľa nej ľudí menej a menej. Zažili to možno po vražde, ktorá sa tu udiala, keď boli ulice plné, ale dnes už zasa nie sú. Poukázala aj na polarizáciu, keď mnohí nechcú ísť s jednou alebo druhou stranou.

Mladú generáciu vníma ako oveľa krehkejšiu, než bola tá jej. „Ťažko prijímajú priamu kritiku, ktorá ich zvláštne rozloží. Zároveň sa ťažšie orientuje. My sme mali jedného jednoznačného spoločného nepriateľa. Teraz je spoločnosť polarizovaná na viacerých frontoch,“ dodala.

Odkaz 17. novembra a dnešná politika

Podľa herečky sa o 17. novembri stále nehovorí otvorene, podobne ako sa u nás dlho nehovorilo o roku 1968. Stáva sa jej, že študenti nevedia, čo bolo 17. novembra, a niekedy pochybujú aj o konci druhej svetovej vojny. Nevníma to tak ako generácia, ktorá tým prešla.

Oľhová sa domnieva, že hrať takúto hru pred voľbami je práveže dobré a dôležité. Nevidí za tým provokáciu. Hra je podľa nej napísaná tak dobre, že nebolo treba nič upravovať na slovenské pomery.

Tvrdeniu, že herci majú byť apolitickí, nerozumie. „Politika zasahuje do nášho každodenného života. Myslím si, že by sme sa k nej mali vyjadrovať ešte viacej,“ povedala. Bolo by podľa nej smutné, keby divadlo skončilo ako divadlo zabávačov.

Bratislavské divadlo a Činohra SND

Herečka chce uviesť na pravú mieru, že Bratislavské divadlo nevzniklo ako útočisko pre členov SND, kde by si chodili zahrať, aby sa mohli slobodne vyjadrovať. Je to novovytvorené divadlo a nepáči sa jej, keď sa objavujú titulky, že situácia v SND je taká zlá, že herci musia hrať niekde v Lamači.

Na otázku o momentálnej nálade v Činohre SND odpovedala, že o tom by to bolo na samostatný hodinový rozhovor. Do iniciatívy Činohra SND Slobodne sa zapojila. Na otázku, či sa v SND cíti slobodne, uviedla, že málokto sa tam cíti slobodne.

Premiéra inscenácie November v Bratislavskom divadle je naplánovaná na stredu 11. novembra.