Ester Geislerová: Otec bol poetický pijan, neprítomnosť som riešila na terapiách

Ester Geislerová nakrútila film o otcovi Petrovi Geislerovi

Praha – Pôvodne mala vzniknúť len spomienková výstava pre rodinu a blízkych priateľov. Napokon z toho je celovečerný dokumentárny film Dve deci tušu, v ktorom česká umelkyňa a režisérka Ester Geislerová úprimne mapuje život svojho otca, uznávaného japanológa, novinára a kaligrafa Petra Geislera.

Dokument vznikal s prestávkami niekoľko rokov. Prepája staré rodinné archívy z VHS kaziet s modernými technológiami a pomocou umelej inteligencie rekonštruuje hlas zosnulého otca. Film má 83 minút.

Prvá predstava bola iná

„Spočiatku som chcela otcovi urobiť len spomienkovú výstavu pre nás, rodinu, jeho kamarátov a známych. Keď som ich stretávala, rozprávali mi o ňom množstvo úžasných príbehov. Vtedy som si povedala, že je škoda, že to nikto nenakrúca, a tak som to začala sama,“ priblížila Geislerová vznik projektu.

Pôvodná predstava bola taká, že film bude zložený len z otcových fotografií a pod nimi budú znieť výpovede ľudí mimo obraz. Neskôr sa rozhodla dať priestor aj samotným rozprávačom. „Neskôr sa mi zapáčilo, ako sa ľudia tvária, keď o ňom hovoria. V ich očiach som ešte viac videla svojho otca,“ dodala.

Film nie je len o otcovi

Hoci ide o dokument o Petrovi Geislerovi, jeho hrdinkou je podľa režisérky aj mama, otcova prvá manželka Věra Geislerová. Film zachytáva aj rodinný život, vyrastanie dcér a otcove slabosti vrátane alkoholizmu.

„Nechcela som túto časť jeho života zamlčať, ale ani dovoliť, aby prekryla všetko ostatné, čím otec bol,“ uviedla Geislerová. Otca označila za „poetického pijana“, ktorý nebol agresívny a pod vplyvom alkoholu sa skôr viac otváral. Alkohol mu však postupne ničil zdravie a ovplyvňoval aj rodinu.

Náročnejšie ako vyrovnávanie sa s otcovou závislosťou bolo pre autorku podľa jej slov to, že odišiel od mamy a nebol prítomný v momentoch, keď ho potrebovala. „S tým som sa vyrovnávala neskôr na terapiách aj pomocou rôznych alternatívnych metód,“ povedala.

Rodina zostala spolu

Rodičia zostali po rozvode priateľmi a obe rodiny sa nikdy neoddelili. Spoločne oslavovali narodeniny a mama prijala aj otcovu druhú ženu a mladšieho brata Felixa. Práve o tom je podľa Geislerovej dokument – ako neuzatvoriť cestu k jednému z rodičov a nerobiť si z detí rukojemníkov.

Etická hranica pri hlase

Použitie umelej inteligencie na rekonštrukciu hlasu zosnulého človeka prináša podľa režisérky aj etické otázky. „Cítila som veľkú zodpovednosť, aby sme s jeho hlasom pracovali citlivo. Nešlo o to nechať ho hovoriť niečo cudzie, ale dať hlas jeho vlastným slovám,“ vysvetlila. Použili texty, ktoré otec sám napísal svojim blízkym.

Otcov hlas sa dal podľa nej dobre zrekonštruovať vďaka záznamu z raného televízneho programu Snídaně s Novou. Výsledok ju miestami až prekvapil a zaskočil. Ďalšie využitie podobnej technológie v budúcnosti neplánuje.

Výstava, kniha a film

S filmom súbežne vznikla výstava nazvaná GA-I-SU-RA, ktorá bola tri mesiace v pražskom Centre súčasného umenia DOX, aj rovnomenná kniha. Z nakrúteného materiálu, ktorého bolo okolo dvadsať hodín, by sa podľa autorky dalo ešte čo povedať, no dlhší film by stratil tempo.

Rodina pripravuje aj vydanie otcových rozprávok s názvom Baňa a Mela. Sestra Aňa k nim dopísala ďalšiu rozprávku a sestra Lela ich bude ilustrovať.

Reakcie divákov

Geislerová absolvovala projekcie na českých festivaloch aj na slovenskom festivale Cinematik v Piešťanoch. Po premietaniach sa diskusie podľa nej najprv týkajú otcovho života a práce, neskôr prechádzajú k osobným témam.

„Diváci sa začnú zverovať so svojimi bolesťami spojenými s členmi rodiny, ktorí majú napríklad problém so závislosťou od alkoholu či drog, alebo s rozpadom rodiny,“ opísala. Zdá sa jej, že film ľudí spája.

Plány s filmom

Film by mal putovať aj do Japonska, minimálne na české veľvyslanectvo v Tokiu, ktoré o premietanie požiadalo. Geislerová by rada pozvala japonských účinkujúcich aj otcových niekdajších kolegov z denníka The Yomiuri Shimbun, pre ktorý pracoval vyše 30 rokov. Želá si tiež, aby mal otec v Japonsku samostatnú niekoľkomesačnú výstavu.

Slávnostná distribučná premiéra je naplánovaná na 4. novembra, od 5. novembra pôjde film do slovenských kín.