Dostali sa z Kyjatíc do Dubaja, hračky vymizli
Kyjatické hračky: Odkaz z minulosti pre budúcnosť
Kyjatice, nenápadná dedinka s niečo vyše sedemdesiat obyvateľmi, ukrýva fascinujúci príbeh o drevených hračkách, ktoré takmer vymizli z dosahu našich detí. Historicky známe výrobky z bukového dreva, ktoré obyvatelia tejto obce začali vyrábať už v 19. storočí, dnes zachraňuje Ladislav Hedvigi, majster remesla, ktorý sa pokúša obnoviť tradíciu a oživiť záujem o tieto jedinečné hračky.
Ladislav, hoci nemal umelickú školu a jeho rodinná tradícia v remesle chýbala, sa od detstva venoval práce s drevom. Jeho vášeň vyústila do vytvorenia drevených hračiek pre vlastné deti, následne sa začal zaujímať o pôvodné vzory a techniky výroby. Vďaka uvedomeniu si historického odkazu kyjatických hračiek, navštívil múzeá a literatúru, aby zachoval túto zanikajúcu tradíciu.
Rekonštrukcia a obnovenie tradícií
Hedvigi sa snaží aj o obnovu takmer dvestoročnej školy v Kyjaticiach, ktorú plánuje premeniť na priestor pre živú expozíciu kyjatických hračiek. Chce takto naživo ukázať históriu a výrobu týchto hračiek a ponúknuť návštevníkom možnosť zapojiť sa do dielní a workshopov.
Odkazy na minulosť sú silné – dedina má bohatú kultúru, spojenú s archeologickými náleziskami a históriou. Napriek krásnej prírode a historickým pamiatkam, ako je stredoveký kostol, Kyjatice stále potrebujú rozvoj služieb pre turistov, aby sa stali atraktívnejšou destináciou.
Hračky s kultúrnym a historickým významom
Kyjatické hračky sa vyrábajú podľa pôvodnej technológie, ktorá bola zásadná pre nábytok a hračky. Hračky sa zdobili typickými ornamentmi a vyšišovali geometrickými vzormi, vytvárali sa v tvare koníkov, kohútikov a ďalších zvierat. Počas renomovanej éry medzi svetovými vojnami sa produkcia umocnila, no po smrti významného výtvarníka Bohuslava Šippicha nastal útlm.
Dnes Hedvigi a jeho občianske združenie usilujú o revitalizáciu týchto hračiek, ktoré dostali špeciálne označenie na Zozname nehmotného kultúrneho dedičstva. Snažia sa zabezpečiť živú prezentáciu kyjatických hračiek, čím ich nadčasový dizajn hľadá nové uplatnenie v modernej dobe.
Záverečná vízia
Hedvigi verí, že obnovenie kyjatickej školy a aktivít s väzbou na tradičné remeslo prinesie do dediny nový život a prinesie záujem o históriu. Ľudia musia mať možnosť zažiť remeslo naživo, vnímať ho a zapojiť sa do jeho výroby. Bez živého praktizovania by sa tradícia mohla navždy stratiť v zabudnutí.
