Vznik Československa: ako Slováci a Česi vybudovali prvý spoločný štát

Vznik Československa na troskách monarchie

Vznik Československej republiky v roku 1918 predstavuje kľúčový moment v moderných dejinách Slovenska. Slovenský národ sa v novom štáte stal štátotvorným národom, čo malo pozitívny vplyv na rozvoj školstva, vedy a kultúry. Vznik spoločného štátu Čechov a Slovákov umožnil priaznivý zahraničnopolitický vývin po víťazstve dohodových mocností, práca československého zahraničného odboja aj spoločensko-politický pohyb v monarchii na jeseň 1918.

Podiel légií a zahraničného odboja

Slováci sa aktivitami v zahraničnom odboji významne zaslúžili o československú štátnosť. Milan Rastislav Štefánik na prelome rokov 1915 – 1916 prispel k vypracovaniu stratégie odboja na čele s Tomášom G. Masarykom a Edvardom Benešom. Cieľom bolo vymaniť Čechov a Slovákov z nemecko-rakúskeho a maďarského područia. Na konci prvej svetovej vojny slúžilo v československom zahraničnom vojsku takmer 110 000 Slovákov a Čechov, legionársky charakter sa však priznal 88 701 dobrovoľníkom, ktorí vstúpili do légií do 28. októbra 1918.

Politické aktivity doma

V záverečnom roku vojny sa dali do pohybu aj politickí predstavitelia slovenského národa v Uhorsku. Ľudové zhromaždenie 1. mája 1918 v Liptovskom Mikuláši sa prihlásilo za sebaurčenie slovenskej vetvy československého kmeňa. Za československú orientáciu sa postavila aj porada Slovenskej národnej rady v Martine 24. mája 1918. Vojnová každodennosť bola určovaná hospodárskymi problémami, nedostatkom potravín a surovín, prebiehali rekvirácie kovov.

Októbrové rozhodnutia

V októbri 1918 sa aktivizovala česká a slovenská politická scéna. Americký prezident Woodrow Wilson jasne formuloval, že americká vláda uznala Čechoslovákov za spojenecký národ. Významné bolo októbrové rokovanie Matúša Dulu s predsedom českého Národného výboru Karlom Kramářom o budúcom spojení Slovenska s českými krajinami. V Prahe 28. októbra 1918 vyhlásili samostatný československý štát a Národný výbor preberal moc. V tento deň sa v Prahe nachádzal aj Vavro Šrobár, ktorý sa stal jedným z piatich signatárov prvého zákona o vzniku samostatného československého štátu.

Martinská deklarácia

V Martine sa 30. októbra 1918 o 14.00 h začala ustanovujúca schôdza Slovenskej národnej rady. Zhromaždenie odsúhlasilo Deklaráciu slovenského národa, v ktorej bolo konštatované, že slovenský národ je čiastka rečovo i kultúrno-historicky jednotného česko-slovenského národa. Účastníci sa rozhodli vytvoriť spoločný štát zložený zo Slovenska, Čiech, Moravy a Sliezska.

Prevzatie moci a začlenenie Slovenska

Delegácia Slovenskej národnej rady pricestovala s Martinskou deklaráciou do Prahy 1. novembra 1918. Národné zhromaždenie 14. novembra 1918 vyhlásilo Republiku československú, zosadilo Habsburgovcov a zvolilo Tomáša Garriguea Masaryka za prezidenta. Slovensko v novej vláde zastupoval Vavro Šrobár ako minister zdravotníctva a Milan Rastislav Štefánik ako minister vojny. Začleňovanie Slovenska do samostatného štátu sa dialo cestou vojenského obsadzovania od prvých dní novembra 1918 do 20. januára 1919.