Vysoké IQ ani vek múdrosť nezaručia. Psychológovia našli 5 znakov, ktoré ju prezradia
Vysoké IQ ani vek múdrosť nezaručia. Psychológovia odhalili 5 nečakaných znakov, ktoré ju naozaj prezradia
Múdrosť nie je o dokonalosti, vysokom IQ ani o tom, kto má v diskusii posledné slovo. Psychologické výskumy ukazujú, že skutočnú zrelosť osobnosti odhaľujú jemnejšie detaily v tom, ako uvažujeme, komunikujeme a pracujeme s vlastnými emóciami.
Múdrosť sa len ťažko meria a ešte ťažšie sa zhrňuje do jednej definície. Vysoké IQ, vedomosti či pamäť s ňou môžu ísť ruka v ruke, no nemusia. Človek môže poznať odpoveď na mnohé otázky, no netušiť, čo robiť, keď ho život postaví pred situáciu, ktorú nemožno vyriešiť podľa hotovej šablóny.
Psychológ Igor Grossmann sa na múdrosť pozerá cez prizmu takýchto situácií. Nezáleží len na tom, koľko človek vie, ale ako uvažuje, keď sa veci komplikujú a je ťažké určiť, kto má pravdu alebo aké riešenie je najlepšie. Ani vek túto vec nezaručuje – samotné skúsenosti z nás múdreho človeka nerobia. Veľa závisí od toho, ako s nimi naložíme.
Dokážete sa na situáciu pozrieť očami niekoho iného
Situácia sa ľahko hodnotí, keď sa na ňu pozeráme výhradne zo svojho pohľadu. Vieme, čo cítime a prečo sme niečo urobili. Druhý človek však môže tú istú vec vidieť úplne inak. Múdrosť sa opiera o spájanie viacerých perspektív, pohľadov a názorov.
Nejde o neustále ustupovanie druhým či spochybňovanie vlastného názoru. S niekým stále nemusíte súhlasiť, no dokážete pochopiť jeho uhol pohľadu. Občas už len to, že pripustíte inú verziu udalostí, zmení vaše hodnotenie situácie.
Viete, že každá situácia je iná
Ako spoločnosť máme tendenciu siahať po tom, čo už poznáme, pretože je to bezpečné. Ak niečo v minulosti zafungovalo, pri podobnom probléme radi použijeme rovnaké riešenie. Lenže „podobný“ väčšinou neznamená „rovnaký“. Múdrosť sa spája s citom pre takéto rozdiely.
Vlastné skúsenosti sú cenné, no nedávajú hotovú odpoveď na každú ďalšiu situáciu. To, čo bolo dobrým rozhodnutím vtedy a pre nás, v iných okolnostiach už takým rozhodnutím byť nemusí.
Nepredpokladáte, že máte vždy pravdu
Málokto sa mýli rád a priznať to nahlas býva ťažké. Je však dobré mať na pamäti, že sa nedá vedieť všetko a mať vždy pravdu. Múdry človek si je toho vedomý. Psychológovia v tomto prípade hovoria o intelektuálnej pokore – ide o vedomie vlastných obmedzení.
Občas niečo nevieme. Inokedy sme presvedčení, že si niečo pamätáme dobre, hoci to bolo inak. Ak nové informácie ukážu, že sme sa mýlili, nič nestojí v ceste tomu, aby sme názor zmenili. Niekedy treba jednoducho povedať: „Máš pravdu, pomýlil som sa.“
Neodpájate sa od vlastných emócií
Múdry človek nemusí byť oázou pokoja. Môže sa hnevať, báť, trápiť a mať všetkého plné zuby. Výskumy Igora Grossmanna a jeho tímu ukázali, že ľudia s väčším sklonom k múdremu uvažovaniu neboli o nič menej emotívni. Práve naopak – prežívali množstvo pocitov a dokázali ich u seba rozpoznať.
Málokedy cítime len jednu vec naraz. Môžete niekoho milovať a zároveň naňho zúriť. Múdrosť môže spočívať v tom, že si tento emočný zmätok u seba všimnete, nebudete sa tváriť, že neexistuje, a dáte si chvíľku čas, kým pod jeho vplyvom spravíte rozhodnutie.
To, ako hovoríte, môže tiež svedčiť o múdrosti
Človeka nemusíte poznať dlho na to, aby ste zistili, ako pristupuje k druhým ľuďom a k ich názorom. Občas stačí dlhší rozhovor. Niektorí rýchlo prevezmú iniciatívu a snažia sa druhých presvedčiť o svojej pravde. Iný si najprv vypočuje, na niečo sa dopytuje a občas zmení názor priamo počas rozhovoru.
Nejde o špeciálne formulácie. Záleží skôr na tom, čo sa neboja povedať. Dokážu priznať, že sa v nejakej téme nevyznajú alebo že potrebujú čas na utvorenie názoru. Keď niečomu nerozumejú, spýtajú sa. A ak k nim niečí argument dorazí, nemajú potrebu sa ďalej sporiť len zo zásady.
V rozhovore nemusíte vždy zažiariť, mať posledné slovo ani okamžite odpovedať na každú otázku. Schopnosť počúvať, priznať druhému pravdu alebo povedať, že niečo neviete, dokáže o človeku prezradiť oveľa viac, než si myslíme.
