Výpadok internetu? 3 veci, ktoré by ste mali mať doma
Poľská reportérka z vojnových zón: Na krízu sa pripravte tromi krokmi, panika nič nerieši
Obavy z možného rozšírenia vojny a geopolitických kríz vyvolávajú v mnohých domácnostiach úzkosť. Poľská novinárka, analytička a akademička Agnieszka Lichnerowicz, ktorá pôsobila v konfliktných zónach od Arabskej jari cez Mjanmarsko, Bielorusko, Gruzínsko a Rusko až po Ukrajinu, tvrdí, že najlepším liekom na strach nie je ignorovanie reality, ale budovanie reálnej spoločenskej odolnosti.
„Najhoršie zo všetkého je poddať sa strachu a pasívne čakať na apokalypsu. Ak pochopíme reálne hrozby a spravíme malé kroky k vlastnej pripravenosti, získame späť kontrolu nad vlastným životom,“ uviedla Lichnerowicz. Svoje odporúčania zhrnula do knihy s podtitulom „Dúfaj v najlepšie, pripravuj sa na najhoršie“, ktorá vychádza aj v slovenskom preklade pod názvom Bude vojna?
Ilúzia konca histórie a návrat vojny
Lichnerowicz, ktorá sa narodila v roku 1980, vyrastala v tieni poľskej transformácie. Dlho žila v presvedčení, že vstupom do NATO a Európskej únie sa pre strednú a východnú Európu história a vojny skončili. „Mysleli sme si, že sa už budeme venovať len kariére, rodine a cestovaniu,“ povedala.
Zásadný zlom prišiel v roku 2014, keď Rusko prvýkrát zaútočilo na Ukrajinu. „Vtedy som si naplno uvedomila, že vojna je niečo, čo môžeme zažiť ešte počas nášho života,“ uviedla reportérka. Po plnoformátovej invázii v roku 2022 podľa nej prišlo kľúčové poznanie: ako jednotlivci, firmy, školy aj štát musíme získať nové schopnosti a prispôsobiť sa menej stabilným časom. Nejde pritom len o hrozbu z Ruska – zažili sme pandémiu, finančné krízy, čelíme klimatickým zmenám a povodniam.
Fínsky model: pripravenosť namiesto strachu
Ako príklad vysokej pripravenosti uvádza Lichnerowicz Fínsko. Krajina má s Ruskom 1200-kilometrovú hranicu a na historickú hrozbu nikdy nezabudla. Celé desaťročia budovala inštitúcie a kryty. „Majú napríklad legislatívu, podľa ktorej pri výstavbe budovy musíte počítať s priestorom, ktorý sa dá v prípade potreby premeniť na kryt,“ priblížila.
Pre Fínov je podľa nej povinná vojenská služba pre mužov prirodzenou vecou a získavajú pri nej konkrétne schopnosti. „Preto je pre nich učenie sa odolnosti oveľa prirodzenejšie než u nás,“ dodala. V strednej Európe sa podľa nej pri slove pripravenosť ľudia často domnievajú, že prichádza koniec sveta. „Pritom ide iba o to, aby sme sa prispôsobili okolitému svetu, dokázali si ochrániť život a nedovolili Vladimírovi Putinovi manipulovať situáciou v našej krajine.“
Tri praktické kroky pre domácnosť
Lichnerowicz upozorňuje, že vojna v istom zmysle už prebieha – ide o kognitívnu, informačno-psychologickú vojnu a kybernetické útoky. Rusko podľa nej roky manipuluje s naším strachom. Zničenie dôvery je hlavným cieľom ruskej dezinformačnej vojny. „Chcú, aby sme neverili štátu, spojencom z NATO ani sami sebe, a aby sme prepadli neistote,“ uviedla.
V praxi preto odporúča tri konkrétne kroky. Prvým je hotovosť pre prípad kybernetického útoku na bankový systém, keď nebudú fungovať bankomaty a karty. Druhým je rádio na batérie alebo na kľuku – pri nedávnych povodniach v Poľsku zostali ľudia bez elektriny a mobilného signálu úplne odrezaní od informácií, lebo nemali rádio. Tretím je dohoda s partnerom a deťmi, kde sa stretnú, ak nebudú fungovať mobily.
„Predstavujeme si ruské tanky, no oveľa pravdepodobnejší je výpadok komunikácie či energií,“ zdôraznila. Príprava podľa nej nemusí vychádzať len od vlády. Vo Varšave organizujú školenia civilnej ochrany mestské časti, mimovládky učia prvú pomoc, školy plánujú evakuácie. „Ak spravíme malé, praktické kroky vo svojom okolí, získame istotu a strach zmizne.“
Európa je silnejšia než Rusko, ak drží spolu
Na otázku, ako sa pozerá na hlasy, že Poľsko alebo NATO chcú ísť do vojny s Ruskom, Lichnerowicz odpovedá, že za posledných 200 rokov logika ruského impéria spočíva v útokoch na ďalších susedov. „Putin nevie dať vlastným ľuďom nič okrem pýchy z vojny a exportu strachu, keďže ruská ekonomika má čoraz väčšie problémy. Správa sa ako školský agresor. A agresorovi sa neustupuje, ale určujú sa mu jasné hranice,“ povedala.
NATO je podľa nej obranná aliancia. „Nie Poľsko ani NATO útočia – je to Rusko, ktoré zaútočilo.“ Menšie štáty ako Slovensko či Poľsko nemajú obrovské imperialistické armády. „Našou jedinou a najväčšou silou je medzinárodné právo a vzájomná solidarita. Samostatne krajina s tromi či piatimi miliónmi obyvateľov nemá šancu, ale ako zjednotená Európa sme ekonomicky aj vojensky silnejší než Rusko,“ uzavrela.
Vlády a politici sa podľa nej menia, preto verí predovšetkým v spoločnosť. V roku 2022 ľudia v celej Európe nezištne pomáhali utečencom bez ohľadu na politické preferencie. „Nenechajme sa paralyzovať strachom – vzájomné spájanie, komunikácia a porozumenie sú tým, čo nás robí bezpečnými,“ dodala.
