Tridsiatnici strácajú zmysel práce: „Načo mi boli skúsenosti?“

Majú 30 rokov a strácajú vieru v zmysel práce

Umelá inteligencia mení vysnívané kariéry na zdroj úzkosti. Príbehy troch mladých ľudí ukazujú, ako strach z budúcnosti a tlak na výkon formujú generáciu Z v práci.

„Dlho som verila, že keď mám dobré vzdelanie, vysnívanú prácu a postupujem v kariére, mala by som byť šťastná,“ hovorí Aleksandra. Avšak nie je. Agnieszka po siedmich rokoch práce pociťuje profesionálnu stagnáciu a Anna už na začiatku kariéry hľadala plán B.

Záľuba nahradená umelou inteligenciou

Agnieszka mala deväť rokov, keď si začala viesť denník. Dnes sa blíži k tridsiatke a presne si pamätá jeden z prvých zápisov: „V budúcnosti chcem byť novinárkou.“ Vždy vedela, že má talent na písanie.

Po siedmich rokoch práce sa stala špecialistkou na obsah na vysokej pozícii. Spolupracuje s veľkými firmami, pre ktoré pripravuje odborné články, obsah na webstránky a blogy, SEO materiály, newslettery a komunikáciu značiek.

Napriek tomu čoraz častejšie uvažuje o zmene. „Bojím sa, že mi umelá inteligencia vezme všetko, čo milujem a v čo verím,“ priznáva. „Najviac ma nedesí strata práce, ale myšlienka, že to, v čom som dobrá a čo naozaj milujem, stratí svoju hodnotu.“

Výmena zamestnania už pred 30-tkou

Agnieszka už nejaký čas cíti, že uviazla. Zarába menej, než by chcela a po rokoch práce nevidí jasnú cestu rozvoja. Hovorí o pocite profesionálneho marazmu, ktorý jej začína brať radosť z práce.

„Bojím sa všetkého, čo nepoznám. Mám pocit, že len toto viem robiť naozaj dobre,“ priznáva.

Sociológ a biznisový psychológ Filip Dokurno vysvetľuje, že rozvoj AI môže ešte viac posilniť pocit neistoty, najmä keď firmy vnímajú nové technológie predovšetkým ako spôsob úspor. Zároveň však upozorňuje, že budúcnosť trhu práce nemusí znamenať úplné nahradenie ľudských zručností.

Potenciálny plán B

Anna má 26 rokov a práve ukončila magisterské štúdium v oblasti mediálnej výchovy. Rozvoj umelej inteligencie a zmeny v médiách ju prinútili vážne premýšľať o svojej budúcnosti. Krátko po ukončení magisterského štúdia sa dostala na logopédiu.

„Motiváciou na štúdium bola najmä situácia spojená s rozvojom AI. Nechcem byť vyhodená z trhu práce,“ hovorí.

Generácia Z cíti tlak

V prieskume ManpowerGroup z roku 2025 vyjadrilo spokojnosť s prácou na globálnom merítku 60 % mladých pracovníkov. Zároveň však mladí poukazovali na vysokú mieru stresu.

Podľa štúdie EY z roku 2025 sa 43 % zástupcov generácie Z obáva, že rozvoj generatívnej AI prispeje k rastu nezamestnanosti.

„Dnes je populárna idea celoživotného vzdelávania. Otázka však je, dokedy sa dá takto vzdelávať,“ upozorňuje sociológ Filip Dokurno.

Zanechala právo, aby pomáhala ľuďom

Aleksandra má 37 rokov a už ako malá vedela, že chce robiť niečo zmysluplné. Vybrala si právo, no na konci štúdia narazila na tvrdú realitu. Po prvom sklamaní sa dostala do malej firmy, kde sama prišla s nápadom založenia marketingového oddelenia. O niekoľko rokov neskôr sa stala marketingovou riaditeľkou.

Profesionálny úspech mal však svoju cenu. Už tri roky pôsobí v oblasti wellness a prírodnej regenerácie. „Mám to, čo som vždy chcela – napĺňa ma to, čo robím, pretože pomáham ľuďom,“ hovorí otvorene.