Televízia už nemá moc nad Slovenskom. Digitálne platformy menia demokraciu

Televízia stratila moc nad Slovenskom. Digitálne platformy rozbili jednotný obraz sveta a menia demokraciu

Najrozšírenejším informačným modelom na Slovensku zostáva sledovanie televízie a rozhlasu, týka sa však iba 21 percent populácie. Viac ako štyria z piatich občanov tak získavajú informácie iným spôsobom. Od nástupu televízneho vysielania u nás až do prvého desaťročia 21. storočia pritom väčšina Slovákov čerpala informácie práve z televízie. Sociálne siete a internet to dramaticky zmenili – Slovensko už nemá dominantný informačný zdroj ani dominantný spôsob získavania informácií.

Televízia a rozhlas ako spôsob konzumácie informácií sú najčastejšie medzi nevoličmi (29 percent), čo naznačuje silnejšiu orientáciu na tradičné médiá a zároveň nižšiu mieru aktívneho vyhľadávania rozmanitých zdrojov. Naopak, medzi voličmi opozičných a mimoparlamentných strán je zastúpenie tejto skupiny nižšie ako priemer (16, resp. 15 percent).

Niektorí ľudia kombinujú televíziu so sociálnymi sieťami, ďalší s online médiami, iní sa opierajú najmä o digitálne platformy, podcasty alebo osobné kontakty. Vzniká tak mozaika desiatok rôznych informačných kombinácií.

„Sloboda prejavu a sloboda médií sú dve spolu súvisiace slobody, ktoré v 21. storočí získali vďaka digitálnym technológiám a exponenciálnemu nárastu nového digitálneho mediálneho priestoru silu, ktorá transformuje verejnú sféru. A do veľkej miery má túto transformáciu na svedomí zmena komunikačných kanálov,“ upozorňuje Martin Kasarda, vedúci výskumného tímu Fakulty masmédií PEVŠ.

Výskum zisťoval vzájomné väzby a podmienenosť viacerých charakteristík, ktoré sa týkajú postojov k demokracii a získavania informácií z mediálnych zdrojov. Základné otázky sa týkali najmä spôsobu získavania informácií: koľko zdrojov občania používajú, odkiaľ informácie získavajú, ako zdroje kombinujú a ako im dôverujú. Súčasťou výskumu bolo aj to, aký vzťah majú zdroje informácií a politické preferencie.

V minulosti sa veľká časť spoločnosti stretávala s rovnakými správami a podobným výkladom udalostí. Dnes jednotlivé skupiny obyvateľov vstupujú do verejnej diskusie s rozdielnymi informačnými skúsenosťami. Tento posun má zásadný význam pre fungovanie demokracie.

„Neznamená to automaticky rozpad spoločnosti. Znamená to však, že spoločná informačná skúsenosť je slabšia než kedykoľvek predtým. Slovensko sa z krajiny jedného dominantného mediálneho priestoru mení na krajinu mnohých paralelných komunikačných svetov,“ upozorňuje sociologička, profesorka Iveta Radičová, členka výskumného tímu projektu.

Najväčšou zmenou posledných rokov nie je nástup sociálnych sietí ani oslabenie televízie. Skutočnou zmenou je fragmentácia informačného priestoru. Občania už nežijú v jednej mediálnej realite, ale vo viacerých informačných svetoch, ktoré sa často iba čiastočne prekrývajú.

Nevoliči sú mediálne najmenej aktívni a najmenej diverzifikovaní. Dominujú medzi nimi osoby odkázané iba na televíziu a rozhlas (29 percent) a mediálne pasívni respondenti (25 percent). Voliči vládnych strán zostávajú najviac naviazaní na tradičné médiá, pričom televíziu a rádio často kombinujú s ďalšími informačnými zdrojmi, najmä online spravodajstvom alebo sociálnymi sieťami.

Voliči parlamentnej opozície patria medzi najsilnejšie digitalizované publikum – nadpriemerne využívajú online spravodajstvo, sociálne siete aj kombináciu viacerých zdrojov. Voliči mimoparlamentných strán sú najviac orientovaní na digitálne informačné prostredie bez využívania televízie a rozhlasu, čo ich odlišuje od všetkých ostatných segmentov.

Výsledky celkovo potvrdzujú, že politické preferencie sú úzko prepojené s mediálnym správaním, pričom podpora opozičných a mimoparlamentných strán súvisí s vyššou mierou využívania digitálnych zdrojov, zatiaľ čo nevoličstvo je spojené s mediálnou pasivitou a orientáciou na obmedzený počet informačných kanálov.

Súčasná štruktúra médií je výrazne hybridná a prepája štyri základné informačné toky, ktoré sa navzájom čiastočne prestupujú. Pri tradičných, redakčne pripravovaných médiách medzi pôvodnou udalosťou a príjemcom stojí redakcia, ktorá vyberá témy, overuje informácie a určuje ich poradie. Pri platformovo algoritmizovaných informáciách viditeľnosť obsahu určuje kombinácia algoritmu platformy, predchádzajúceho správania používateľa, popularity obsahu, plateného zvýraznenia a aktivity kontaktov. Pri komunitne sprostredkovaných informáciách je dôležitá dôveryhodnosť konkrétneho človeka, blízkosť vzťahu a identifikácia s komunitou. Pri generatívne sprostredkovaných informáciách vytvára AI chatbot novú odpoveď na základe modelu, zadania používateľa a dostupných alebo naučených informácií.

Výskum realizovala Fakulta masmédií Paneurópskej vysokej školy v spolupráci s agentúrou IPSOS v rámci projektu APVV-24-0309 Sloboda médií a sloboda prejavu v kontexte digitálnej spoločnosti na Slovensku. Dáta vychádzajú z augustového (18. – 23. 8., n=1061) a septembrového zberu (18. – 22. 9., n=1030) dát spoločnosti IPSOS.