Sedem miliárd strachu z bankrotu. Kde zmizli miliardy? Prezradí rozpočtová analytička

Verejné financie sú v kritickom stave

Stav slovenských verejných financií je podľa Rady pre rozpočtovú zodpovednosť tristný. Viaceré medzinárodné inštitúcie vrátane Európskej komisie upozorňujú, že Slovensko má najmenej udržateľné verejné financie v Európe. Analytička RRZ Zuzana Múčková potvrdila, že v príslušných indikátoroch sa krajina nachádza na chvoste rebríčka.

Konsolidácia nepriniesla očakávaný výsledok

Za toto volebné obdobie má zadlženie podľa odhadov RRZ stúpnuť až o 30 miliárd eur. Vláda predkladá rozpočet s deficitom na približne rovnakej úrovni ako predtým, hoci prebehli tri kolá konsolidácie za 7,5 miliardy eur. V roku 2024 si pritom sama predsavzala, že v roku 2027 by sa deficit mohol pohybovať na úrovni troch percent HDP. Z tohto cieľa postupne ustupovala – najprv na 3,5 percenta a neskôr na 4,2 percenta. Konsolidačné opatrenia napokon nepredložila, preto sa očakáva deficit na úrovni piatich a viac percent.

Uvoľnené pravidlá provizória

Podľa analytičky sa rozbili pravidlá rozpočtového provizória. Pôvodne platilo, že ak nie je schválený rozpočet, rozpočet z minulého roka sa delí na dvanásť dielov a každý mesiac sa môže použiť jedna dvanástina. Teraz sa pravidlá v zásade úplne uvoľnili, čo podľa Múčkovej vytvára možnosť, že minister financií bude môcť do leta alebo do volieb minúť celý rozpočet.

Kam zmizli skonsolidované miliardy

Z mediálne komunikovaných 7,5 miliardy eur, čo je 5,2 percenta HDP, zostane podľa analytičky pri pohľade na dlhodobejšie efekty len približne štvrtina. Časť opatrení bola podľa nej zlým zaúčtovaním, napríklad financovanie energodotácií z eurofondov, a mnohé mali len dočasný charakter. Peniaze úplne nezmizli – bez konsolidácie by bol deficit do konca volebného obdobia vyšší o pol až jeden percentuálny bod.

Štruktúra konsolidácie išla proti odporúčaniam

Medzinárodné inštitúcie podľa Múčkovej odporúčajú pri krajinách s vysokou redistribúciou pomer dvoch dielov výdavkových úspor k jednému dielu zvýšených daní. Na Slovensku to bolo podľa nej opačne – tri diely zaťaženia na daniach a odvodoch a iba jeden diel na výdavkovej strane. Analytička upozornila, že pri ďalšom zvyšovaní daní z práce a firiem už krajina nemá priestor a ďalšie zvýšenie daní nezvyšuje daňové príjmy.

Výdavky na verejnú správu výrazne narástli

Výdavky na kompenzácie zamestnancov verejnej správy podľa analytičky za ostatnú dekádu narástli o približne tri percentuálne body HDP. Na rok 2027 sa osobné výdavky pre 452 672 zamestnancov rozpočtujú v sume vyše 15,5 miliardy eur, z toho mzdy vyše 11 miliárd. Počet zamestnancov vzrástol zo 440 000 na 452 000, osobné výdavky z 13,5 miliardy na 15,5 miliardy eur a priemerný mzdový výdavok z 1 842 eur na 2 870 eur. Mzdy vo verejnom sektore sa podľa nej od roku 2014 rozišli s mzdami v súkromnom sektore a rastú výrazne rýchlejšie.

Hrozba gréckej cesty

Ak by sa podľa analytičky konsolidácia odkladala aj naďalej, o tri-štyri roky možno očakávať dlh na úrovni 75 až 80 percent HDP, vysoké deficity a vyššie úrokové sadzby. Pri veľkej kríze začiatkom budúcej dekády by dlh mohol narásť výrazne nad 100 percent HDP. V takom prípade by Slovensko muselo požiadať o pomoc z Európskeho stabilizačného mechanizmu a stratilo by suverenitu nad fiškálnou politikou. Obsluha štátneho dlhu sa dnes blíži k dvom miliardám eur a v roku 2030 by mohla spotrebovať približne šesť percent daňových príjmov.

Malá a zraniteľná ekonomika

Slovensko tvorí 0,7 percenta európskej ekonomiky. Kým v Taliansku je podľa analytičky 66 až 68 percent dlhu interného, na Slovensku tvorí retail ani nie jedno percento, čo krajinu robí výrazne závislou od zahraničných finančných trhov. Riziková prirážka sa dostala na úroveň jedného percentuálneho bodu nad Nemecko. Priemysel je jednostranne orientovaný a ekonomika musí viac diverzifikovať. Pred krajinou je zároveň celé bremeno starnutia populácie.

Konsolidačná únava a úloha budúcej vlády

Podľa Múčkovej nastupuje po troch kolách konsolidácie konsolidačná únava. Budúca vláda bude musieť do roku 2031 skonsolidovať celý objem budúcoročného deficitu, teda 7,5 miliardy eur, aby sa deficit dostal na 2,5 percenta. Analytička zdôraznila, že šetrenie sa bude musieť týkať všetkých. Ako prvé odporúča upratať daňový systém, znížiť zaťaženie práce a firiem, výrazne sekať na výdavkovej strane, zvýšiť adresnosť pomoci, riešiť mzdové náklady verejnej správy a zrušiť neefektívne dotácie. Investície do vedy, výskumu a vzdelávania sú podľa nej jediným dlhodobým prorastovým opatrením.