Rok po zmene ústavy: KDH má problém s partnermi

Čierny deň opozície: Aj po roku od zmien ústavy majú na KDH partneri ťažké srdce

Mesiace až roky budované spojenectvo medzi liberálmi a kresťanskými konzervatívcami dostalo pred rokom poriadnu ranu. Keď parlament 26. septembra minulého roka schválil zmeny ústavy, predseda SaS Branislav Gröhling vyhlásil, že je to čierny deň pre Slovensko. Ten moment si viacerí politici zapamätajú ako čierny deň opozície.

Zmeny ústavy totiž koalícia schválila aj vďaka deviatim poslancom KDH. Kresťanskí demokrati sa pritom dlhodobo hlásia k spojenectvu s Progresívnym Slovenskom, SaS a Demokratmi, ktorí chcú po voľbách vymeniť aktuálnu koalíciu.

Pachuť ostala

Postup KDH preto ostatní partneri vnímali s nevôľou. Najostrejšiu kritiku nasmerovali na Igora Matoviča, ktorého dvaja poslanci sa tiež nečakane pridali ku koaličnému návrhu. Nevyhli sa jej však ani kresťanskí demokrati. Vzťahy sa za rok zlepšili, no predseda Demokratov Jaroslav Naď hovorí, že pachuť ostala.

Progresívne Slovensko do publikovania článku svoje stanovisko neposkytlo.

Ako v KDH zmenili názor

Celá situácia vznikla začiatkom minulého roka. Premiér Robert Fico prišiel s nápadom vložiť do ústavy nové formulácie – napríklad prednosť slovenského práva pred európskym či konštatovanie, že Slovensko uznáva existenciu len dvoch pohlaví. Tieto body vzbudili záujem kresťanských konzervatívcov. KDH stálo pred dilemou: presadiť časť svojho programu s koalíciou, alebo zachovať lojalitu opozičnému bloku.

Zo začiatku prevládala opozičná lojalita. Smer však akceptoval viaceré návrhy KDH, ako zákaz surogátneho materstva či formuláciu, že rodičmi dieťaťa sú matka žena a otec muž. Misky váh sa preklopili na stranu spoločného hlasovania s koalíciou. Partneri z opozičného bloku pred tým varovali, no nezabralo.

Zmeny ústavy prešli rovnými 90 hlasmi, čo je nutné minimum. Stalo sa tak aj vďaka 9 z 11 kádéhákov a dvom poslancom Igora Matoviča. K hlasovaniu sa z KDH odmietli pripojiť len František Mikloško a František Majerský. Paradoxom bolo, že sa to udialo v čase, keď opozičný štvorblok organizoval spoločné Protesty proti ožobračovaniu. Posledný sa konal len tri dni pred hlasovaním.

Po hlasovaní prišiel útlm

S odstupom času KDH, SaS aj Demokrati konštatujú, že hlasovanie vytvorilo trenice. Podpredseda KDH Viliam Karas tvrdí, že postoj hnutia nebol prekvapením a o zámeroch dlhodobo komunikovali. Argumentuje, že nešlo o podporu vládneho návrhu, ale o hlasovanie, kde si koalícia osvojila veľkú časť nápadov KDH.

Tieto vysvetlenia zvyšku opozície nestačili. Líder SaS Branislav Gröhling pripomína, že sa potvrdili jeho slová, aby partneri takéto témy odložili, inak ich rozdelia. „Dnes už máme dve pohlavia v Ústave SR, ale na Slovensku sa nežije lepšie, jedine to pomohlo Ficovi, aby si na tom spravil kampaň,“ dodáva.

Predseda Demokratov Jaroslav Naď bol o čosi tvrdší. Kritické boli podľa neho prvé mesiace po hlasovaní, keď sa nekonali ani väčšie spoločné akcie. „Osobne si myslím, že dopad tam bol. Taký výraznejší bol najmä v prvých mesiacoch,“ približuje.

Obnovenie spojenectva trvalo mesiace

Rana zatriasla základmi spojenectva, to sa však nerozpadlo. Obnovenie si vyžiadalo mesiace. Štvorica lídrov PS, SaS, KDH a Demokratov sa na spoločné pódium opäť postavila po viac ako polroku – v apríli 2026 demonštrovali proti zrušeniu voľby zo zahraničia.

Aj lídri hovoria, že dnes je spolupráca lepšia než pred rokom. „Vzťahy v opozícii sa odvtedy postupne stabilizovali,“ hovorí Karas. Jaroslav Naď je kritickejší: „Istá taká pachuť tam pretrváva naďalej, pretože jedna z opozičných strán sa rozhodla podporiť návrh Roberta Fica.“

Opozícia nie je jedna strana

Hoci sa dôvera obnovila, nie je jasné, čo by sa dialo, keby koalícia prišla s podobným návrhom. Gröhling z SaS v minulosti vyzýval na podpis spoločnej deklarácie, kde by sa strany zaviazali neotvárať podobné témy. „Myslím si, že podobná deklarácia v opozícii by bola dobrá aj teraz pred voľbami,“ konštatuje.

Jaroslav Naď si myslí, že k podobnému hlasovaniu už nepríde. Podľa neho by opozícia mala postupovať spoločne. Neexistuje však žiadny formálny záväzok, ktorý by čosi také potvrdzoval.

Ani existovať nebude. KDH nechce prísť o priestor, kde sa môže odlíšiť. Dokazujú to slová podpredsedu Karasa: „Treba rešpektovať, že opozičné strany nie sú jednou stranou. Majú vlastné programy, hodnoty a politickú identitu, pričom práve v hodnotových otázkach môžu byť medzi nimi zásadné rozdiely.“