Ročne postihne vyše 5-tisíc Sloveniek: O najťažšom momente sa hovorí len pošepky
Ročne postihne vyše 5-tisíc Sloveniek: O najťažšom momente v nemocnici sa stále hovorí len pošepky
Ženy, ktoré prišli o dieťa počas tehotenstva alebo krátko po pôrode, často zostávajú so svojou bolesťou samy. Musia čeliť necitlivému prístupu zdravotníkov či nedostatku informácií.
Štatistiky strát
Podľa údajov za rok 2023 na Slovensku zaznamenali približne 5-tisíc spontánnych potratov, pričom väčšina sa odohrala v prvom trimestri. Takmer 600 potratov nastalo medzi 13. a 28. týždňom tehotenstva. Ďalších 156 detí sa narodilo bez známok života a 44 zomrelo do 24 hodín po pôrode.
Necitlivý prístup a nedostatok informácií
Prieskum občianskeho združenia Tanana, do ktorého sa zapojilo 267 žien a ďalších 22 absolvovalo hĺbkové rozhovory, ukázal, že 55 percent respondentiek nemalo naplnenú aspoň jednu z potrieb v oblasti reprodukčného zdravia, 56,9 percenta v oblasti rozlúčky s dieťaťom a 61,4 percenta v oblasti podpory duševného zdravia.
Respondentky opisovali situácie, keď namiesto citlivej komunikácie nasledoval chladný medicínsky jazyk, vysvetľovanie ďalších postupov či administratíva.
Prostredie a psychologická pomoc
Ženy opisovali, že po oznámení straty čakali na ďalšie vyšetrenia na rovnakých chodbách ako tehotné ženy, alebo ich umiestnili na izby spolu s matkami, ktoré práve porodili zdravé deti.
Viac ako 61 percent respondentiek uviedlo, že niektorá z ich potrieb v oblasti duševného zdravia zostala nenaplnená. Ženy opisovali, že im v nemocnici neponúkli psychologickú pomoc, nevedeli, na koho sa obrátiť, alebo mali pocit, že ich prežívanie zdravotníci zľahčovali.
Rozlúčka s dieťaťom
Podľa prieskumu 56,9 percenta respondentiek nemalo naplnenú niektorú z potrieb, ktoré súvisia s dôstojnou rozlúčkou. Pre rodičov môže byť dôležité dieťa vidieť, držať ho v náručí, pomenovať ho alebo si uchovať spoločnú spomienku.
Tabu v spoločnosti
Až 91 percent respondentiek prieskumu vníma, že strata dieťaťa je v slovenskej spoločnosti tabuizovaná. Takmer 62 percent má pocit, že byť smútiacim rodičom so sebou nesie spoločenskú stigmu. Viac ako sedem z desiatich žien uviedlo, že cíti potrebu hovoriť o svojom zosnulom dieťati.
Čo sa musí zmeniť
Autorky mapovania navrhujú zavádzanie odborných štandardov starostlivosti, vzdelávanie zdravotníckeho personálu v komunikácii náročných správ či dostupnosť psychologickej podpory priamo na oddeleniach. Nemocnice by mali rodičov oboznamovať s ich možnosťami, vytvárať čas a priestor na kontakt s dieťaťom a umožňovať uchovanie spomienok.
