Prešovské autobusy pokryli plagátmi: Nechcem to robiť, no inak môj syn nebude môcť chodiť
Prešovské autobusy oblepila plagátmi: Nechcem to robiť, je to jediná možnosť, ako môj syn bude chodiť
Sedemročný Miško absolvoval len pár dní pred rozhovorom náročnú operáciu skrátených Achillových šliach. Aby mohol spraviť svoj prvý samostatný krok, potrebuje ďalší zákrok na bedrovom kĺbe a intenzívne cvičenia v súkromnom centre. Jeho mama Simona Baranová oblepila prešovské autobusy plagátmi so zbierkou. „Robím to všetko kvôli nemu. Nepotrebujeme státisíce na liek, potrebujeme mu len zaplatiť rehabilitácie, aby mohol chodiť,“ hovorí 32-ročná žena.
Miškov bedrový kĺb zatiaľ nemá kto operovať a rodina čaká, kedy k operácii príde a či to bude na Slovensku. Rehabilitačnú starostlivosť, ktorú chlapec nevyhnutne potrebuje, poisťovňa neprepláca. „Rok nás bude stáť asi 15-tisíc eur. Ak tie rehabilitácie neabsolvuje, chodiť nebude. Želáme si len to, aby chodil, bol šťastný a radoval sa zo života,“ vysvetľuje Simona. Matka poberá opatrovateľský príspevok, otec pracuje v gastronómii.
Simona mala rizikové tehotenstvo. Počas pôrodu došlo k masívnemu krvácaniu do Miškovho mozgu, lekári to zistili až po narodení, keď novorodenca museli oživovať. Následky krvácania sa ukazovali postupne. Detskú mozgovú obrnu mu diagnostikovali ako ročnému. Keď mal syn päť rokov, pridala sa epilepsia. Dnes musí brať tri druhy liekov, záchvat mu môže spustiť aj obyčajné ostré svetlo.
„Začne veľmi rýchlo žmúriť očkami a potom to príde. Musím hlavne zachovať pokoj, aby som ho ešte viac nerozrušila. Keď vidím, že je záchvat silnejší, podávam mu rektálne Diazepam,“ opisuje Simona. V noci takmer nespáva, pretože sa bojí, že sa na záchvat nezobudí. „Posledné dva roky som poriadne nespala,“ priznáva.
Podľa vyhodnotenia stavu verejnej minimálnej siete špecializovanej ambulantnej starostlivosti, ktoré vykonal Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou k 1. januáru 2026, patrili ambulancie fyziatrie, balneológie a liečebnej rehabilitácie medzi štyri druhy špecializovaných ambulancií s najväčším počtom chýbajúcich pracovísk. „Vo všetkých zdravotných poisťovniach bol v tomto odbore zaznamenaný nedostatok viac ako sto ambulancií,“ uviedol verejný ochranca práv Róbert Dobrovodský.
Rodinám pomáhajú aj neziskové organizácie. „Ročne nám pribudne okolo 150 až 200 nových rodín. U veľkej väčšiny z nich je dôvodom registrácie u nás snaha získať financie predovšetkým na rehabilitácie či zdravotné pomôcky,“ hovorí Miriam Juhanesovičová z Asociácie pomoci postihnutým – APPA. Suma 15-tisíc eur je podľa nej pre väčšinu rodín z vlastného rozpočtu nerealizovateľná.
Miško má v dôsledku mozgovej obrny spomalený vývoj. Rodičia si všimli, že po epileptických záchvatoch často zabudne to, čo sa už naučil. Presný scenár vývoja jeho stavu lekári nevedia. Simona je vyučená kaderníčka, pracovať však nemôže – po škole s Miškom chodia na dvojhodinové rehabilitácie. „Chcela by som mať prácu a iný zmysel života, ako len neustály kolobeh chorôb a pobytov v nemocnici,“ hovorí.
