Po stáročiach vedy, kultúry a vývoja: Slovensko objavilo dve pohlavia
PO STÁROČIACH VEDY A KULTÚRY: SLOVENSKO OBJAVILO DVE POHLAVIA
Slovenská politika sa v poslednom čase zmenila na neprehľadný labyrint, kde sú hodnoty a etika zasadené do posledného rangu. Zmena ústavy, ktorá stanovila rodové zloženie na muž a žena, bola schválená 90 členmi parlamentu, pričom sa ukázalo, že mnohé hlasovania sú iba politickým divadlom.
Predstavitelia Kresťanskodemokratického hnutia, ako František Majerský a František Mikloško, podali hlasy na legitimáciu tohto absurdného kroku. To isté sa dá povedať o poslancoch hnutia Slovensko, pričom ich zástupcovia ako Richard Vašečka, Rastislav Krátky a Marek Krajčí sa pridali k tomuto divadelníctvu. Je pozoruhodné, že takáto zmena v ústave by mala odstrániť korupčné praktiky a posilniť suverenitu Slovenska, no skutočnosť je, že ide len o maskovanie chýbajúcich reálnych hodnotových otázok.
OBRAZ VYTVORENEJ POLITIKY: KAŽDÁ TRIEDA, KAŽDÝ PREDSTAVITEĽ
Samuel Migaľ, minister investícií, priťahuje pozornosť svojimi vyhláseniami, ktoré naznačujú, že prezident Peter Pellegrini sa snaží zosadiť vládu Roberta Fica. Celé toto obvinenie, ktoré sa zdá byť neobhájiteľné a bez dôkazu, sa iba pridáva do mozaiky neustále sa prehlbujúcej politickej krízy, v ktorej sa každý predáva pre vlastný záujem.
Takéto obvinenia a politika vo všeobecnosti sa dopĺňajú satirickými príspevkami, ktoré vtipkujú na účet absurdít našich predstáv o vláde a správe vecí verejných. V skutočnosti, keď si zoberieme tento týždeň slovenských politických karikatúr, ukazuje to, do akého stupňa sme sa dostali, aby sme sa smiali na tragédii.
SPOR O PHLASNOSTI: NEJDE O NÁZOV, IDE O IDEOLOGIU
V situácii, kde je Slovensko rozdelené na rôzne frakcie a ideológie, demontáž hodnotových systémov je zjavná. Mnohí občania sa len bezradne dívajú na politickú arénu, kde aj obrazy hodnôt sú skreslené a zmanipulované. Bez ohľadu na to, o čom sa hovorí, ide o politiku, ktorá manipuluje s národným vedomím a zdieľanými hodnotami, pričom sa upevňuje prehlbujúci sa pocit beznádeje medzi občanmi.
Na pozadí úspechov jednotlivcov, ako je David Žák, sa objevujú otázky o tom, ako realita a populizmus korumpujú demokratické hodnoty. O tom, ako sa na javisku predvádzajú tí, ktorí sa prehrabávajú vo svojich vlastných záujmoch, zatiaľ čo normálny občan je postavený na vedľajšiu koľaj.
NEKONEČNÝ CYKLUS POLITICKÉHO DIVADLA
Politická scéna, na ktorej sa hrá toto neustále divadlo, stráca akúkoľvek legitímnosť. Na každom kroku sa objavujú nové kauzy, ktoré zatienia predchádzajúce, a občania zostávajú zúfalí. Je zrejmé, že rozpor medzi slovami a činmi je v našich politických predstaviteľoch hlboký, a tým pádom nám zostáva len jedna otázka: Kedy sa toto chaos skončí a kedy bude Slovensko schopné nájsť svoje pravé hodnoty?
Týmto spôsobom sa mimoriadne posúva diskusia, ale nie k lepšiemu, skôr do bezodnej kanvy cynizmu a nádeje, ktoré sa čoraz viac andriu do bezútešnosti. Pozrime sa, aká je budúcnosť tohto politického zrkadla, ktoré nás drží na okraji absurdity.
