Nostalgia za komunizmom silnie s vekom, ukazuje prieskum po 37 rokoch od pádu totality

Nostalgia za komunizmom silnie s vekom, ukazuje prieskum po 37 rokoch od pádu totality

Nostalgia za komunizmom silnie s vekom, ukazuje prieskum

Slovenská spoločnosť zostáva pri hodnotení dôsledkov Nežnej revolúcie a pádu komunistického režimu hlboko rozdelená. Kým polovica populácie je presvedčená, že zotrvanie v socializme by pre náš dnešný život znamenalo zhoršenie, viac ako tretina opýtaných verí v opak. Vyplýva to z prieskumu agentúry Focus pre portál 360tka.

Z odpovedí na otázku, ako by sa dnes žilo na Slovensku, keby komunizmus v roku 1989 nepadol, vyplýva, že spoločnosť má na túto tému čoraz jasnejší názor. Presná polovica opýtaných (50 %) si myslí, že by sa nám žilo horšie. Naopak, 37 % opýtaných verí, že by sa ľudia dnes mali lepšie. Zvyšných 13 % na otázku odpovedať nevedelo.

Oproti minulému roku výrazne klesol počet nerozhodnutých – z pôvodných 26 % na aktuálnych 13 %. Tento presun posilnil oba tábory, avšak najviac z neho ťažila skupina ľudí preferujúcich demokratický vývoj po roku 1989. Ich podiel vzrástol z vlaňajších 41 % na súčasných 50 %. Mierne (z 33 % na 37 %) narástol aj podiel tých, ktorí veria v lepší život pod komunistickým zriadením.

Priepasť kopíruje politické rozdelenie

Prihlásenie sa k odkazu Novembra ’89 ostro kopíruje súčasné politické rozdelenie krajiny. Voliči aktuálnych opozičných strán (PS, KDH, SaS, Slovensko a Demokrati) sú takmer jednotní – celkovo až 76 % z nich si myslí, že by sa nám v komunizme žilo horšie. Najvyhranenejší v tomto postoji sú voliči PS (85 %) a Demokratov (81 %).

V koaličnom tábore aj medzi priaznivcami Republiky prevláda názor, že zotrvanie v socializme by prinieslo vyššiu životnú úroveň. Tento postoj zastáva až 67 % voličov strany Smer-SD a 58 % sympatizantov hnutia Republika. Elektorát vládnej strany Hlas-SD je v tejto hodnotovej otázke rozdelený na dve identické polovice: 46 % voličov Hlasu si myslí, že by bolo lepšie, a presne 46 % tvrdí, že by bolo horšie (8 % nevie).

Nostalgia rastie s vekom

Z demografického hľadiska prieskum potvrdil priepastné generačné rozdiely. Nostalgia za bývalým režimom naberá na sile priamo úmerne zvyšujúcemu sa veku respondentov. Kým v kategórii mladých ľudí od 18 do 34 rokov verí v „lepší život za komunizmu“ iba 16 % (pričom 67 % tvrdí opak), vo vekovej skupine nad 55 rokov sa situácia radikálne otáča. V najstaršej generácii si už nadpolovičná väčšina (54 %) myslí, že bez pádu režimu by sa žilo lepšie. Za zhoršenie by to považovalo len 36 % ľudí nad 55 rokov.

Najvyšší podiel respondentov, ktorí na túto otázku odpovedať nevedia, je medzi voličmi KDH (22 %) a v skupine ľudí, ktorí by sa dnes nezúčastnili na voľbách (18 %).

Slovensko vykazuje silnejší spomienkový optimizmus než Česko

Na otázku, ako by sa dnes ľuďom v Česku žilo, keby komunizmus v roku 1989 nepadol, reagovala viac ako polovica respondentov presvedčením, že kvalita života by bola horšia. Podľa prieskumu agentúry Ipsos pre web Moravec.cz 51,9 % reprezentatívnej populácie verí, že pokračovanie komunistického zriadenia by znamenalo horší život. Oproti tomu len 19,3 % opýtaných zastáva názor, že by sa dnes ľuďom žilo lepšie. Až 28,8 % respondentov na túto otázku nevedelo alebo nechcelo odpovedať.

Pri porovnaní oboch krajín je podiel ľudí, ktorí si myslia, že bez pádu komunizmu by sa žilo horšie, takmer totožný. Výrazný rozdiel však možno vidieť v tábore ľudí pociťujúcich nostalgiu a v celkovej miere nerozhodnutosti. Zatiaľ čo v Česku je o lepšom živote v socializme presvedčených necelých 20 % občanov a takmer tretina nevie jasne odpovedať, na Slovensku verí v lepší život pod komunistickým zriadením až 37 % populácie. Podiel nerozhodnutých u nás klesol na 13 %. Dáta tak ukazujú, že hoci polovica oboch národov pád komunizmu oceňuje, slovenská spoločnosť vykazuje v porovnaní s českou podstatne silnejší a vyhranenejší spomienkový optimizmus.