Národný hrdina dostal novú tvár od Matúša Šutaja Eštoka. Minister zrejme upravil Štefánika pomocou umelej inteligencie.
Národný hrdina dostal od Matúša Šutaja Eštoka novú tvár. Minister zrejme upravil Štefánika v umelej inteligencii
Milan Rastislav Štefánik patrí medzi najvýznamnejšie postavy slovenských dejín, o čom svedčí aj aktualizovaný príspevok ministra vnútra a predsedu strany Hlas-SD Matúša Šutaja Eštoka. Ten na svojich sociálnych sieťach zverejnil grafiku, ktorá namiesto historického zobrazenia Štefánika zachytáva jeho podobu pravdepodobne vytvorenú pomocou generatívnej umelej inteligencie.
V skupinovej ankete slovenských dejateľov sa Štefánikovi podarilo získať takmer 49-tisíc hlasov, čím sa zaradil medzi slovenské ikony. Jeho narodenie, pripomínané každoročne, bolo v tohto roku oslavované aj 21. júla, kedy minister Šutaj Eštok v svojom príspevku zdôraznil hrdinské činy Štefánika a jeho odkaz pre Slovensko.
Ako sa však ukázalo, grafika, ktorú minister zverejnil, vyvolala medzi odborníkmi a verejnosťou vlnu kritiky. Mnohí upozornili na nevkus a neúctu k historickej pamäti. Niektoré detaily na obrázku sa zdali byť zásadne odlišné od sledu vypovede známej podoby generála, čo vyvolalo otázky o využití umelej inteligencie pri historických interpretáciách.
Podľa marketingového experta Michala Novotu je zvolenie methodiky generovania obrazu pre takto známy charakter nevhodné a neúctivé. Zdôrazňuje, že Štefánikova podoba je v historických dokumentoch dôležité zachovať verne a čelí pokušenie o jej skreslenie digitálnymi technológiami.
Na druhej strane, predstavitelia strany Hlas-SD trvali na tom, že ide o ilustráciu a v žiadnom prípade nemá nahrádzať historický dokument. Akútny vznik takýchto obrázkov môže mať za následok deformáciu historického povedomia, najmä medzi mladými ľuďmi, ktorí sa na digitálne médiá spoliehajú pri získavaní informácií.
Spoločnosť Milana Rastislava Štefánika varovala pred nebezpečenstvami, ktoré takáto prax prináša. Pripomínajú, že pri reprezentácii historických postáv by sa mali prioritne použiť autentické historické materiály, čím by sa predišlo mylným interpretáciám a postupnej straty historickej presnosti vo verejnej pamäti.
Ústav pre prezentáciu Slovenska a jeho dejín by mal podľa všetkého uprednostniť prístup, ktorý cení a zachováva historické dedičstvo realisticky a verne. Na záver treba poznamenať, že generatívna inteligencia môže byť užitočná pri popularizácii histórie, avšak musí byť jasne označená ako taká, aby sa predišlo zámene s autentickými historickými zobrazeniami.
