Migráciu potrebujeme, inak bude ekonomika v mínuse a firmy odídu, tvrdí Hošták

Migráciu potrebujeme, inak bude slovenská ekonomika v mínuse a podniky odídu, hovorí zamestnávateľ Martin Hošták

Martin Hošták z Republikovej únie zamestnávateľov upozorňuje, že zrušenie transakčnej dane by neznížilo ceny, ale pomohlo by podnikom. Vláda podľa neho s nimi nekomunikuje o rozpočte ani o prorastových opatreniach.

Hošták tvrdí, že štát má približne tisíc inštitúcií, z ktorých viaceré sa dajú zrušiť či zlúčiť. Počet úradníkov podľa neho narástol za 15 rokov o 100-tisíc, napriek sľubom politikov tieto stavy znižovať.

Migrácia ako ekonomická nevyhnutnosť

Podľa Hoštáka slovenská ekonomika migráciu potrebuje, inak nebudú pracovné miesta ani pre Slovákov. Upozorňuje, že demografia pracuje proti nám a o 20 až 30 rokov sa počet pracovnej sily zníži o viac ako milión osôb.

„Dnes máme na Slovensku približne 2,6 milióna pracujúcich. Ak chceme zachovať tvorbu HDP a udržať firmy, potrebujeme tu mať pracovníkov,“ hovorí Hošták s tým, že krátkodobým a strednodobým riešením starnutia obyvateľstva je zjednodušenie príchodu pracovníkov z tretích krajín.

Hošták zdôrazňuje, že každý pracovník z tretej krajiny, teda mimo EÚ, ktorý si tu nájde prácu, automaticky prispieva k tvorbe HDP, rastu ekonomiky a platí dane. „Každého takého pracovníka si treba vážiť,“ dodáva.

Transakčná daň a nepredvídateľnosť prostredia

Vláda zaviedla transakčnú daň, potom ju obmedzila, sľúbila zrušiť a nakoniec nezrušila. Koalícia sa o nej niekoľkokrát pohádala a komunikovala opačné stanoviská. Doteraz nie je známe, akú presnú podobu bude mať od januára.

„Musíme to sledovať, nakoľko sa to bytostne týka všetkých podnikateľov a zamestnávateľov na Slovensku. Zvýšené náklady z tejto dane sú podnikatelia nútení premietnuť do konečných cien svojich tovarov a služieb. Je to jeden z kamienkov v mozaike, ktorý prispieva k rastu cien na Slovensku,“ vysvetľuje Hošták.

Podľa neho ide o nepodarený experiment, ktorý bol okrem Slovenska zavedený len vo Venezuele a v Maďarsku. O jeho neúspechu podľa Hoštáka hovoria aj čísla – očakávaný výber za rok 2025 bol 516 miliónov eur, no vybralo sa ledva 350 miliónov.

„Škody na podnikateľskom prostredí a konkurencieschopnosti našich firiem sú však ďalekosiahle a budú ho ovplyvňovať na dlhú dobu vopred,“ tvrdí Hošták.

Úspory vo fungovaní štátu

Hošták uvádza, že Ministerstvu financií a celej vláde predložili zoznam účinných konsolidačných opatrení, ktoré nie sú politicky citlivé. Sumár týchto desiatok opatrení predstavoval konsolidačný potenciál takmer 6 miliárd eur.

„Rovnako sme potom v spolupráci s odbormi predložili okresanejší zoznam zameraný na konsolidáciu, kde sme identifikovali možné úspory vo výške takmer 2 miliárd eur. Priestor tu je, chce to len trochu politickej odvahy a odborného prístupu k riadeniu verejných financií,“ hovorí Hošták.

Podľa neho sa z toho zrealizovalo málo, s výnimkou štátnych sviatkov. „V nami navrhovanej oblasti konsolidácie sa neudialo nič podstatné,“ konštatuje.

Rast počtu úradníkov a chýbajúca komunikácia

Hošták upozorňuje, že za uplynulých 15 rokov vzrástol počet zamestnancov v štátnej a verejnej správe o 100 000 ľudí. „To je šokujúce číslo. Nárast z 350 000 na približne 446 000 až 450 000,“ uvádza.

Podľa neho by stačilo pri odchode zamestnancov v štátnej a verejnej správe do dôchodku neobsadzovať tieto miesta novými zamestnancami, ale miesto zrušiť. „Takto postupne a bezbolestne sa dá nájsť priestor na šetrenie,“ myslí si Hošták.

Hošták tiež kritizuje, že vláda so zamestnávateľmi nekomunikuje o nastavení štátneho rozpočtu. „S napätím čakáme, kedy nám bude predložená prvá verzia návrhu rozpočtu verejnej správy a kedy bude zvolané riadne rokovanie Hospodárskej a sociálnej rady. Zatiaľ nemáme termín ani samotný dokument,“ hovorí.

Zdôrazňuje, že príjmovú stránku štátneho rozpočtu napĺňajú podnikatelia, zamestnávatelia a ich zamestnanci. „Očakávame, že s nami bude návrh rozpočtu prerokovaný riadne a materiál dostaneme vopred,“ dodáva.