Merkelová vyzvala Európu na väčšiu aktivitu. Diplomatický tlak na ukončenie vojny nechce nechať Trumpovi.

Merkelová vyzvala Európu na väčšiu diplomatickú aktivitu

Bývalá nemecká kancelárka Angela Merkelová sa v pondelok vyjadrila, že Európa by mala prejaviť väčší záujem o diplomatické úsilie smerujúce k ukončeniu vojny na Ukrajine. Povedala, že kontakt s Moskvou by nemal byť ponechaný len na amerického prezidenta Donalda Trumpa. Tento výrok zaznel v súvislosti s narastajúcim napätím v regióne a potrebou komplexného prístupu k riešeniu krízy.

Merkelová si je vedomá významu vojenskej podpory, ktorú krajiny Západu poskytujú Ukrajine. Považuje ju za nevyhnutnú a správnu, pričom zdôrazňuje, že krajiny by mali ísť nad rámec len vojenskej asistencie, aby vytvorili potrebný odstrašujúci efekt voči Rusku.

Diplomatický potenciál Európy

Podľa Merkelovej je znepokojujúce, že Európa nedokáže naplno využiť svoj diplomatický potenciál. Pripomenula, že počas studenej vojny zohrala diplomacia kľúčovú úlohu vedľa vojenstva. „Nebolo by správne podceňovať Putina, ani teraz. Nedostatok sebadôvery by bol rovnako nebezpečný,“ varovala Merkelová v rozhovore pre nemeckú verejnoprávnu televíziu WDR.

Kritika po pôsobení vo funkcii kancelárky

Merkelová, ktorá viedla nemeckú vládu v rokoch 2005 až 2021, čelila po svojom odchode z funkcie kritike za prílišnú miernosť voči Rusku. Mnohí obviňovali Nemecko z nadmernej závislosti na ruských energetických zdrojoch, čo sa ešte viac skomplikovalo po vypuknutí vojny na Ukrajine.

Rastúci tlak na EÚ

V súčasnosti sa zvyšuje tlak na Európsku úniu, aby vymenovala špeciálneho vyslanca pre mierové rokovania medzi Ruskom a Ukrajinou. Obidve strany, Moskva aj Kyjev, naznačili, že sú otvorené rokovaniam s takýmto sprostredkovateľom, zatiaľ čo Trumpov tím sa sústredí na iné vojenské konflikty, konkrétne na situáciu s Iránom.

Merkelová sa ocitla medzi potenciálnymi kandidátmi na túto pozíciu, jej doterajšie skúsenosti s rokovaniami s prezidentmi Ruska a Ukrajiny ju predurčujú na takúto úlohu, avšak sama deklarovala, že zatiaľ nebola oslovná s oficiálnou žiadosťou.

Potrebná politická moc

„Myslím si, že rokovania s prezidentom Putinom sme mohli viesť len preto, že sme mali politickú moc, pretože sme boli hlavy vlád,“ dodala Merkelová, pričom sa vrátila k rokovaniam po ruskej anexii Krymu v roku 2014.

Predchádzajúce Minské dohody, ktoré boli sprostredkované Merkelovou a francúzskym prezidentom, síce viedli k určitým dohodám, no trvalé prímerie sa ukázalo ako neudržateľné a porušovanie týchto dohôd pokračovalo až do ruskej invázie v roku 2022.