Kurzy sebaobrany pre sestry sú absurdné, tvrdia lekári

Kurzy sebaobrany pre sestry sú absurdné, tvrdia lekári

Lekárske odborové združenie (LOZ) a Odborové združenie sestier a pôrodných asistentiek (OZ SaPA) odmietajú, aby štát prenášal zodpovednosť za bezpečnosť zdravotníckeho personálu na samotných zdravotníkov. Reagovali tak na avizované školenia personálu, ktoré majú byť súčasťou memoranda o ochrane zdravotníkov.

Predseda LOZ Peter Visolajský označil predstavu kurzov sebaobrany pre sestry za absurdnú. Zdôraznil, že úlohou zdravotníkov je pacientov liečiť, nie sa pred nimi brániť. Pripomenul, že priemerný vek sestier na Slovensku je 55 rokov. „Zdravotníci majú pacientov liečiť, nie sa pred nimi brániť. Nemôžeme od lekárov a sestier očakávať, že budú pri každom pacientovi pripravení brániť sa paralyzérom,“ uviedol Visolajský.

Podľa jeho slov sa v oficiálnych dokumentoch kurz sebaobrany síce nespomína, no realita je iná. „Tak to bolo prezentované. My sa bavíme s ministrom, takže o tom hovoríme,“ vysvetlil na tlačovej besede. Pýtal sa, v akej krajine žijeme, ak sa má niekto učiť brániť nožu a strelným zbraniam.

Visolajský poukázal na príklad ochrany premiéra Roberta Fica. Keď zaútočili na premiéra a slovenské zdravotníctvo mu zachránilo život, nikto mu neodporučil absolvovať kurz sebaobrany, ale hneď mu zvýšili ochranku.

Reakcie odborárov vyvolali vlnu diskusií na sociálnych sieťach. Zdravotníčky v komentároch upozorňovali na absurdnosť situácie a obavy zo zodpovednosti. „Ja to odmietam, pretože sa zase niečo stane a hodia to na sestru, že nebola na sebaobrane. To už je na hlavu,“ napísala jedna z komentujúcich.

Podľa Visolajského môžu legislatívne zmeny pôsobiť preventívne, ale nevyriešia problémy s pacientmi pod vplyvom alkoholu či návykových látok. Títo ľudia podľa neho patria do záchytných centier, ktoré na Slovensku v minulosti fungovali. Obnovenie záchytiek by podľa neho ušetrilo peniaze zdravotníctvu a odbremenilo urgentné príjmy aj detské oddelenia.

Lekári a sestry priniesli vlastný zoznam systémových opatrení. Okrem záchytných izieb hovoria o posilnení súkromných bezpečnostných služieb v čakárňach a ambulanciách urgentných príjmov. „Nemocnice už dnes využívajú služby SBS, otázkou však je, či sú ich pracovníci umiestnení tam, kde ich zdravotníci najviac potrebujú,“ uviedla predsedníčka OZ SaPA Monika Kavecká.

Odborníci sa zhodujú, že v nemocniciach by mal byť dodržaný personálny normatív. Nedostatok personálu predlžuje čakacie lehoty a prehlbuje napätie na chodbách. Podľa dát chýba na Slovensku približne 2 200 sestier a 800 lekárov. Do roku 2040 bude musieť krajina doplniť na trh práce približne 77-tisíc zdravotníkov.

Jedným z okamžitých opatrení má byť zavedenie núdzových tlačidiel pre zdravotníkov prepojených s bezpečnostnou službou. Záchranár Matej Karlák však upozornil, že reakčný čas polície býva 10 až 15 minút a záchranári by mohli byť vybavení legálnymi obrannými prostriedkami, ako je paralyzér alebo slzný sprej.

Ministri vnútra a zdravotníctva podpísali memorandum, ktoré definuje úlohy Policajného zboru a oboch rezortov s cieľom zabezpečiť účinnejšiu prevenciu a rýchlejší zásah hliadok v nemocniciach. Minister zdravotníctva Kamil Šaško zvoláva celoslovenské stretnutie so zástupcami nemocníc, policajného zboru a odborov.

Útoky na zdravotníkov nie sú novinkou. V polovici októbra opitý muž fyzicky napadol 23-ročnú sestru na urgente v nemocnici na Kramároch. Pred pár dňami napadol 34-ročný opitý pacient personál na urgentnom príjme v bratislavskom Ružinove, jednému zlomil nos a druhému poranil ruku. Generálny prokurátor Maroš Žilinka označil opakované útoky za dôkaz systémového zlyhania ochrany zdravotníkov.