Koalícia stratila väčšinu, Fico utrpel porážku a prieskumy menia povolebnú mapu
Koalícia stratila väčšinu, Fico utrpel porážku a prieskumy menia povolebnú mapu
Vládna koalícia v parlamente nepresadila novelu trestných kódexov o fungovaní kajúcnikov. Za návrh hlasovalo 75 poslancov, proti bolo 74. Tomáš Taraba a jeho dvaja poslanci návrh nepodporili, zákon tak definitívne neprešiel a parlament sa k podobnej úprave nebude môcť pol roka vrátiť.
Neúspech je významný aj symbolicky, keďže išlo o jednu z hlavných premiérových priorít a zároveň o dôkaz, že koalícia disponuje len menšinovou podporou. Opozícia výsledok označila za ďalšiu veľkú porážku Roberta Fica. V koalícii sa po hlasovaní otvorene začalo hovoriť aj o možnosti predčasných volieb, ak sa nepodarí získať stabilnú podporu pre ďalšie zákony. Kritici novely upozorňovali, že by mohla pomôcť obžalovaným v kauze Očistec, a odborníci poukazovali na jej možné protiústavné prvky.
Nový prieskum ukazuje kolaps koaličnej väčšiny
Podľa volebného modelu agentúry NMS by voľby začiatkom novembra 2026 vyhralo Progresívne Slovensko s 19,2 percenta, tesne pred Smerom s 17,9 percenta. Do parlamentu by sa dostalo sedem strán, pričom KDH by bolo na hrane zvoliteľnosti a Demokrati tesne pod ňou.
Prepočet mandátov ukazuje, že dnešná koalícia by väčšinu nezložila ani so stranou Republika. Naopak, kombinácia PS, Hnutia Slovensko, SaS a KDH by mala 78 mandátov, čo by stačilo na väčšinovú vládu. Prieskum zároveň odhaľuje výrazné oslabovanie Hlasu, ktorý si udržal iba asi tretinu svojich voličov z roku 2023. Analytici hovoria o vládnej únave Smeru aj o konkurencii vo vlastnom tábore.
Prieskum Focusu: Ľudia by za premiéra opozičnej vlády najradšej videli Korčoka alebo Ódora
Prieskum agentúry Focus ukázal, že ak by vládu po voľbách skladala dnešná opozícia, ľudia by na poste premiéra najradšej videli Ivana Korčoka alebo Ľudovíta Ódora. Pri výbere jediného favorita získali obaja zhodne po 9 percent hlasov.
Medzi voličmi opozičných strán je obraz o niečo jasnejší. V tejto skupine vedie Ľudovít Ódor, za ním nasledujú Michal Šimečka a Ivan Korčok. Zároveň sa ukazuje, že sympatizanti niektorých strán by ako premiéra radšej podporili osobnosť z iného opozičného subjektu než vlastného predsedu. Dôležitým zistením je aj vysoká miera neistoty v celej populácii, keďže 38 percent respondentov nevedelo odpovedať.
Komentár: Papaláš Tomáš Taraba môže pochovať volebné plány Roberta Fica
Komentár opisuje Tomáša Tarabu ako politika, s ktorým mohol Robert Fico počítať pri budúcom rozširovaní svojho vplyvu na národno-konzervatívnej scéne. Tento plán však podľa autora naráža na problém, ktorým sú Tarabove prehlásené maniere a sporné odmeňovanie blízkych ľudí.
Text pripomína, že Taraba mal veľmi štedro odmeňovať svoju spolupracovníčku Moniku Škrabákovú aj šéfa služobného úradu Mareka Chovana. Autor to interpretuje ako prejav politiky, v ktorej sa štát nepoužíva ako služba verejnosti, ale ako nástroj osobného pohodlia a moci. Podľa komentára môže mať takéto správanie následky nielen pre samotného Tarabu, ale aj pre Fica – ak Taraba stratí dôveryhodnosť u voličov, môže to narušiť aj širšiu stratégiu Smeru pri skladaní budúcej vlády.
Krvavá bankovka ako dôkaz: brutálna poprava podnikateľa v Trávniku
Prípad vraždy podnikateľa Tibora Szűcsa patrí k najbrutálnejším kriminálnym kauzám posledných rokov. Podľa obžaloby ho dvojica mužov vylákala do domu v Trávniku pod zámienkou vyplatenia dlhu na nájomnom, kde ho čakala vopred pripravená smrteľná pasca.
Vyšetrovanie tvrdí, že po zlyhaní výstrelu z pušky s tlmičom obeť útočníci dobili tupým predmetom, telo zabalili do fólie a previezli do Maďarska. Práve pri zahladzovaní stôp urobili osudnú chybu, keď na čerpacej stanici zaplatili zakrvavenou dvadsaťeurovou bankovkou, ktorá sa stala kľúčovým dôkazom. Najvyšší súd mal rozhodovať o odvolaniach odsúdených, no pojednávanie bolo pre zdravotné problémy obhajkyne odročené na december. Prípad zároveň naďalej vyvoláva otázky o možnom objednávateľovi vraždy, keďže rodina zavraždeného neverí, že motívom bol iba obyčajný spor o nájomné.
Piate najdrahšie „ministerstvo“ u nás nemá budovu ani ľudí. Štát naň ročne minie 2,5 miliardy eur
Náklady na obsluhu slovenského verejného dlhu sa prudko zvyšujú a už v budúcom roku dosiahnu takmer 2,5 miliardy eur. Ak by sa tieto výdavky brali ako imaginárne ministerstvo, išlo by o piaty najväčší rezort v štáte.
Dôvodom je kombinácia starých dlhov, ktoré treba refinancovať, a citeľne vyšších úrokových sadzieb než v období lacných peňazí po roku 2016. Štát si dnes požičiava výrazne drahšie a každé ďalšie prehadzovanie dlhu do budúcnosti je čoraz nákladnejšie pre verejné financie. Analytici varujú, že problémom nie sú len samotné úroky, ale aj to, že Slovensko stále vytvára vysoké deficity na bežnú spotrebu namiesto produktívnych investícií.
