Koalícia doplatila na vlastnú pascu. Zmena pravidiel pred voľbami ako v Orbánovom Maďarsku
Koalícia doplatila na vlastnú pascu pri zmene volebných pravidiel
Do parlamentných volieb zostáva necelý rok a vládna koalícia už druhýkrát nedokázala presadiť svoj plán na zrušenie korešpondenčnej voľby zo zahraničia. Návrh zákona narazil na ustanovenie rokovacieho poriadku, ktoré si v minulosti presadila samotná koalícia. Vedie sa spor o to, či sa k nemu poslanci môžu v najbližších mesiacoch vrátiť.
„Meniť volebné pravidlá necelý polrok pred voľbami je nefér a nekultúrne. Takéto praktiky nepochádzajú z vyspelých demokracií, ale skôr zo systémov, akým bolo orbánovské Maďarsko,“ upozorňuje šéf politického oddelenia a zástupca šéfredaktora Martin Sliz. Pripomína, že korešpondenčná voľba fungovala na Slovensku dvadsať rokov bez jediného zaznamenaného prípadu manipulácie.
O návrhu sa ani nerokovalo
V rokovacej sále nebol prítomný nikto z navrhovateľov. Keďže navrhovatelia chýbali už druhýkrát, návrh sa podľa platného rokovacieho poriadku odkladá na schôdzu, ktorá sa uskutoční najskôr o pol roka.
Koalícia pôvodne chcela skomplikovať situáciu opozícii, a preto do rokovacieho poriadku presadila ustanovenie, že ak pri prerokúvaní návrhu nie je v sále prítomný žiadny navrhovateľ, bod sa presunie na koniec programu. Ak sa návrh dostane na rad druhýkrát v rámci tej istej schôdze a predkladateľ opäť chýba, prerokovanie sa odloží na schôdzu o šesť mesiacov. Teraz koalícia doplatila na vlastné pravidlo.
Gašpar tvrdí, že podmienka bola splnená
Podľa ústavného právnika Vincenta Bujňáka porušenie procesného pravidla nestačí na to, aby bol zákon považovaný za protiústavný. Problém je v tom, že jeden z navrhovateľov – Tibor Gašpar – bol v sále fyzicky prítomný, no v danom čase viedol schôdzu ako predsedajúci. Gašpar namieta, že podmienka bola splnená, pretože sedel v sále a riadil rokovanie. Požiadal predsedu parlamentu Richarda Rašiho, aby sa obrátil na ústavnoprávny výbor so žiadosťou o výklad.
Prečo chce koalícia zmeniť pravidlá
Koalícia chce zrušiť korešpondenčnú voľbu poštou a požaduje, aby ľudia chodili voliť osobne na veľvyslanectvá. Argumentuje tým, že sa tým zabezpečí tajnosť hlasovania. Podľa Sliza je technicky pravda, že pri hlasovaní poštou tajnosť zaručená nie je, no tento systém fungoval dvadsať rokov bez výhrad.
Opozícia tvrdí, že motívom je skutočnosť, že hlasy zo zahraničia tradične podporujú opozičné strany. Výsledky volieb v roku 2023 to potvrdzujú. Progresívne Slovensko získalo v cudzine takmer 62 % hlasov, druhá skončila SaS a Smer sa umiestnil na treťom až štvrtom mieste. V minulých parlamentných voľbách hlasovalo zo zahraničia takmer 60-tisíc voličov.
Koho by zmena najviac zasiahla
Povinné hlasovanie na ambasádach by predstavovalo najväčšiu prekážku pre občanov žijúcich v rozľahlých štátoch, ako sú Kanada, USA či Rusko. Cestovať stovky až tisíce kilometrov na veľvyslanectvo je podľa Sliza demotivujúce a oberá voľby o reprezentatívnosť.
Reaguje aj na výrok Roberta Kaliňáka, že o živote na Slovensku má rozhodovať ten, kto tu platí dane a žije. „Tento výrok hraničí s drzosťou. Z pozície voleného politika a ministra nemá právo kádrovať občanov a určovať, kto má a nemá právo voliť,“ uviedol Sliz. Pripomína, že voľbu poštou využívajú aj občania na služobných cestách, dovolenkách či návštevách rodiny.
Rozhodne ústavnoprávny výbor
O výklade rokovacieho poriadku bude rozhodovať ústavnoprávny výbor, kde má väčšinu vládna koalícia. Podľa Bujňáka stanovisko výboru nemá všeobecne záväzný charakter a nie je nezávislým orgánom. „Ústavnoprávny výbor je v každom volebnom období zložený z poslancov Národnej rady a títo poslanci z neho môžu byť kedykoľvek odvolaní,“ dodal.
