Klamú, no nehanbia sa za to.
Korupcia pod rúškom „taktiky“
V súčasnej politike sa klamstvá stávajú normou, zatiaľ čo zodpovednosť za ne nesie občan, ktorý volí. Kde sa strácajú etické princípy, keď si politici trúfajú zavádzať celé demokratické spoločenstvo bez akýchkoľvek následkov? V prípade Matúša Šutaja Eštoka sa cynizmus posúva na novú úroveň, keď označuje skryté financovanie kampaní ako taktiku. V skutočnosti ide o bezprecedentné zneužitie dôvery voličov.
Fraška, v ktorej je legislatíva len na okrasu
Príbehy o skrývaní miliónových pôžičiek sa nepretržite opakujú. Peter Pellegrini, ktorý obostiera fondy prezidentskej kampane tajomstvom, preukazuje, že zákony sú iba pre tých, ktorí sa ich boja. Zároveň sa v popredí rozkošato objavujú výhovorky, ktoré sú preniknuté strachom z verejnej kritiky a zahanbenia. Ak by to išlo podľa ich vyjadrení, tak klamstvo je malý prehrešok, pokiaľ vedie k „dobrým“ výsledkom.
Klamstwo bez hanby
Šokuje vzdoruhodnosť, s ktorou si politici dovoľujú klamať a pričom sa na to pozerajú s úškrnom. Politické tradície, ktoré si kedysi zakladali na princípoch transparentnosti, sú dnes len zbytočnou pamiatkou. Vymývanie mozgov voličom naberá na obrátkach, zatiaľ čo špeciálne „taktické“ dôvody na ospravedlnenie porušenia zákonov robia z týchto manipulácií bežnú prax v slovenskom politickom diskurze.
Demokratická súťaž ako metafora úpadku
Transparentnosť, základ demokratického zriadenia, sa stáva falošnou ilúziou. Kdy si nakoniec obyvateľstvo uvedomí, že tí, ktorých volia, klamú a podvádzajú s chladnou hlavou? Historie sa posúva a naše voľby sú len zrkadlom osobného úpadku kultúry politiky. To, čo sa kedysi považovalo za zásadný prežívajúce princíp, sa premenilo na beznádejnú frašku, v ktorej si každé klamstvo môže prisvojiť „taktické“ ospravedlnenie.
Kde je hranica? Aké sú následky?
V krajine, kde sa klamstvo narodené z bezprostredných politických ambícií ospravedlňuje, je ťažké vidieť svetlo na konci tunela. Myslí si skutočne niekto, že takáto stratégia posilní dôveru občanov v politický systém? Bez zodpovednosti a bez správnych precedensov sú systémové zlyhania jedným veľkým a tlmeným ich štátnym pokrývkou s dlhodobými následkami pre celú spoločnosť.
