Kedy sa automobilky stiahnu zo Slovenska? Odpoveď prekvapí

Automobilky neodídu zo dňa na deň, rozhodnú nové modely

Slovensko sa v rebríčkoch konkurencieschopnosti a inovácií pohybuje na chvoste, podnikatelia aj mladí kvalifikovaní pracovníci odchádzajú do zahraničia. Pri rovnakej hrubej mzde dostane zamestnanec v Česku viac čistého a jeho zamestnávateľa stojí menej. Upozorňuje na to Alexander Matušek, šéf Zväzu automobilového priemyslu.

Minister financií Ladislav Kamenický podľa Matuška rezignoval na vlastný cieľ znížiť deficit na 3 percentá a naplánoval takmer 5 percent. Ani toto číslo nemusí byť reálne. Matušek tvrdí, že minister opakovane počíta s optimistickými odhadmi rastu napriek upozorneniam odborníkov a inštitúcií.

Tri balíky konsolidácie a dlh, ktorý má vzrásť na 99 miliárd eur

Vláda podľa Matuška pripravovala rozpočty bez sociálnych partnerov a bez akceptovania pripomienok. Pripomína tri balíky konsolidácie: v roku 2024 išlo o 2 miliardy eur, potom 2,7 miliardy a opäť 2,7 miliardy eur. Cieľom malo byť zníženie deficitu a zastavenie zadlžovania.

„Dnes, po troch rokoch tvrdej konsolidácie, vidíme, že vláda na svoje ciele úplne rezignovala,“ uviedol Matušek. Pôvodne sa malo dosiahnuť 3 percentá HDP, neskôr cieľ upravili na 4,2 percenta. Deficit zostáva na rovnakej úrovni a dlh Slovenska má do konca budúceho roka vzrásť zo 66 miliárd eur na 99 miliárd eur.

Zamestnanec v Česku zarobí viac, firma zaplatí menej

Matušek pripravil porovnanie dvoch zamestnancov. Pri hrubej mzde 2 500 eur zarobí človek v Česku v čistom 1 940 eur, na Slovensku len 1 828 eur. Celková cena práce je pre českú firmu nižšia približne o 100 eur.

Pri hrubom plate 10 000 eur stojí zamestnanec na Slovensku firmu 13 620 eur mesačne, v Česku 12 800 eur. Zamestnanec zarobí v Česku v čistom 7 200 eur, na Slovensku 6 300 eur. Ročne to pre firmu znamená úsporu okolo 10 000 eur a pre zamestnanca viac ako 10 400 eur v prospech Česka.

Transakčná daň a vysoké odvody

Podľa Matuška treba zrušiť transakčnú daň, ktorú okrem Slovenska v Európe má len Maďarsko, a postupne znižovať daň z príjmov právnických osôb. Slovensko má 23 percent, Maďarsko 9 percent. Hovorí aj o znížení daní a odvodov pre fyzické osoby na úroveň susedných krajín.

Diskusia o rovnej dani podľa neho musí zohľadniť rozpočtové možnosti. Zavedenie 19 percent by nestačilo, preto navrhuje rovnú daň 21 percent, jej dva roky trvania a následné znižovanie. Zjednodušenie systému by podľa neho pomohlo eliminovať sivú ekonomiku, ktorej objem experti odhadujú na 16 až 18 miliárd eur.

Šetriť treba v štátnej správe a adresne

Matušek poukazuje na výrok premiéra, že ak by sa v štátnej správe škrtlo 30 percent ľudí, nikto by si to nevšimol. Kritizuje platové tabuľky a minimálnu mzdu v štátnej správe a samosprávach, kde sa platy dorovnávajú. Sociálne transfery podľa neho musia byť adresné.

Upozorňuje, že v štátnej správe je priemerná mzda o pár stoviek eur vyššia ako v súkromnom sektore, ktorý ju platí. Štátna správa je v porovnaní s rovnako veľkými krajinami podľa neho obrovská a neefektívna.

Investori rozhodujú o nových modeloch

Podľa Matuška žiadna automobilka neodíde zo dňa na deň a nezruší výrobu rozbehnutého modelu. Nebezpečenstvo spočíva v tom, že pri rozhodovaní o nastupujúcom modeli dostane projekt závod v Poľsku, Česku alebo Maďarsku. „Stagnácia je začiatok úpadku,“ uviedol.

V roku 2019 sa na Slovensku vyrobil milión áut v troch automobilkách, v roku 2027 sa rovnaký milión má vyrábať v piatich závodoch. Slovensko podľa neho vyrába relatívne nové a žiadané modely, no nevyužitá šanca je, že projekty namiesto Slovenska skončili v Portugalsku či Španielsku.

Pracovná sila a automatizácia

Priemysel hlási nedostatok pracovnej sily a dováža pracovníkov zo Srbska, Indie a Uzbekistanu. Matušek hovorí, že zahraniční pracovníci sú pre náklady na nábor a ubytovanie drahší ako domáci. Slovensko podľa neho trpí demografickou krízou a odchodom mladých ľudí.

S nástupom automatizácie a digitalizácie bude potreba manuálnej práce klesať. Stroje a roboty však neplatia odvody do štátneho rozpočtu, na čo sa podľa Matuška treba včas pripraviť. Pri rozhodovaní o umiestnení výroby potom nebude rozhodovať cena práce, ale daňové zaťaženie.

Kritizuje aj školský systém, ktorý produkuje vysokoškolákov v odboroch, ktoré štát nepotrebuje. Ako problém vníma aj málo vyučovanej matematiky. Priemysel sa podľa neho správa sociálne a zodpovedne a rovnaký prístup očakáva od štátu.