Karasove výroky sú hrozné a smerácke, s takým KDH nechcem mať nič spoločné

Mikloško kritizuje Karasa: Jeho výroky sú smerácke, s takým KDH nechcem mať nič spoločné

František Mikloško, poslanec parlamentu za KDH, ostro kritizoval vyjadrenia podpredsedu hnutia Viliama Karasa. Podľa Mikloška Karas podporuje niektoré politiky strany Smer a jeho zmýšľanie je blízke Smeru, Republike a SNS.

„Vyhlásiť, že Slovensko má bojkotovať európsku pôžičku Ukrajine, je také populistické, také smerácke a ficovské, až som tomu nerozumel. V KDH sa o tom vôbec nediskutovalo a nikdy sa o tom nehovorilo. Najhoršie na tom je, že on má ašpiráciu byť predsedom strany,“ uviedol Mikloško.

Podľa jeho slov sa KDH musí rozhodnúť, či má tento človek reprezentovať hnutie. „S takým KDH ja nechcem mať nič spoločné a nebudem ho podporovať. KDH sa musí rozhodnúť, či chce byť takouto stranou, alebo tým tradičným, proeurópskym KDH, na ktoré sa dalo spoliehať celých 36 rokov a ktorému išlo v prvom rade o demokraciu,“ doplnil.

Mikloško tiež potvrdil, že vedenie hnutia bude vyjadrenia Viliama Karasa riešiť. „Určite áno, veď si to každý všimol a médiá o tom píšu. Toto smerácke smerovanie KDH nemôže prijať. Členská základňa, Rada KDH aj predsedníctvo sa musia rozhodnúť, akým smerom chcú ísť. Pre mňa je to červená čiara. On nie je radový poslanec, ale podpredseda s ambíciou stať sa predsedom,“ povedal.

Kritika zahraničnej politiky vlády

Mikloško sa vyjadril aj k zahraničnopolitickému smerovaniu vládnej koalície. Plánované cesty predstaviteľov vlády do Moskvy a diskusie o rozširovaní ruskej diplomatickej misie v Bratislave označil za škandalózne.

„Rusi sú agresori mongolského typu z 13. storočia – kde prídu, tam všetko vyplienia a ničia. Ničia civilné objekty, vraždia civilistov a deti. Ruské impérium sa nikdy nezastavilo, kým nedosiahlo svoj cieľ. Putin sa nezastaví, kým nedobije Ukrajinu a nevymení tam vládu. Reči o rokovaniach sú zbytočné,“ uviedol.

Podľa Mikloška Ukrajinci s desiatkami tisíc obetí mladej generácie bránia aj Slovensko. „Akonáhle Rusi dobijú Ukrajinu a budú na našich hraniciach, budeme extrémne zraniteľní. Odpájame sa od Európskej únie a kto nás potom bude brániť? Mám pocit, akoby tu bol niekto vydierateľný a Rusi ho mali v rukách,“ dodal.

Kritika opozície a výzva na jednotu

Mikloško sa venoval aj situácii v opozícii. Podľa jeho slov strana SaS zistila, že aj Progresívne Slovensko má svoje problémy, a preto sa chce posunúť do roly lídra opozície. „Na jednej strane ich chápem, no pokiaľ tým budú vytláčať alebo urážať druhých ľudí, nepodarí sa im to. Byť lídrom neznamená len zdôrazňovať seba a ponižovať ostatných, aby som im zobral percentá a voličov. Ambícia byť lídrom je v poriadku, ale musia sa správať slušne,“ povedal.

Ako príklad nesprávneho postupu uviedol situáciu, keď niekto oznámi účasť všetkých predsedov opozičných strán na podujatí bez toho, aby o tom títo predsedovia vedeli. „Takto sa jednota nebuduje. Najprv sa diskutuje a potom sa povie spoločný názor, nie že svojím výrokom niekoho zatlačím do kúta,“ uviedol.

Základný problém vidí aj v spolupráci s Igorom Matovičom a Hnutím Slovensko. „Ak sa na niečom dohodneme, musí to platiť. Nemôže niekoho v noci niečo napadnúť, dať to na Facebook a už z toho nevedieť cúvnuť. Ak nebudeme schopní dodržiavať dohody, republika pôjde k úplnému rozvratu,“ uzavrel.

Osobné korene a pohľad na generácie

Mikloško v rozhovore hovoril aj o svojich osobných koreňoch a vplyve rodiny. Narodil sa v roku 1947, no cez rozprávanie rodičov a starých rodičov v sebe podľa vlastných slov nosil pamäť celého 20. storočia – prvej republiky, slovenského štátu aj komunizmu.

„Bolo to najmä rozprávanie mojich rodičov a starých rodičov, ktorí mi priblížili kultúru a múdrosť prvej Československej republiky. Československo bola kultúra a pojem, pri ktorom aj Slováci zažili obrovský rozmach,“ povedal.

V kontexte hľadania prameňov múdrosti spomenul aj stretnutia s osobnosťami tajnej cirkvi a občianskeho disentu. „Keby som zostal len v kresťanskom disente, môj pohľad by bol uzavretý a presvedčený o jedinej katolíckej pravde. Títo ľudia z občianskeho prostredia – Jozef Jablonický, Miroslav Kusý, Milan Šimečka, Hana Ponická či Dominik Tatarka – boli nesmierne poctiví a svojím utrpením dokazovali svoje obrátenie k humanite,“ uviedol.

November 1989 označil za absolútny biblický zázrak. „V roku 1988 a 1989 sme boli pod obrovským tlakom Štátnej bezpečnosti, mali sme doma odpočúvacie zariadenia a neustále sme chodili na výsluchy. Keď koncom decembra zvolili Václava Havla za prezidenta, pochopil som, že je koniec komunizmu a prišla sloboda,“ spomínal.

Mladým ľuďom podľa svojich slov vždy hovorí tri veci: čítajte knihy, športujte a cestujte. „Čítanie kníh umožňuje organicky duchovne rásť. Šport učí vyhrávať aj prehrávať. A cestovanie človeka úžasne oslobodzuje,“ dodal.