Kaliňákovi klesli príjmy o 230-tisíc eur, medzi štátnymi funkcionármi však stále vedie

Kaliňákovi klesli príjmy o 230-tisíc eur, medzi štátnymi funkcionármi však stále vedie

Kaliňák zostal na čele rebríčka, jeho náskok sa však takmer vymazal

Minister obrany Robert Kaliňák zarobil v roku 2025 výrazne menej ako rok predtým. Vyplýva to z najnovších majetkových priznaní, ktoré Národná rada zverejnila 17. novembra. Napriek poklesu zostal politik Smeru na čele rebríčka najlepšie zarábajúcich verejných funkcionárov.

Kaliňák vykázal príjem 555 175 eur. V porovnaní s rokom 2024 ide o pokles takmer 230-tisíc eur, teda približne 29 percent. Kým pred rokom mal pred druhým v poradí náskok viac ako 406-tisíc eur, tentoraz ho od najbližšieho konkurenta delilo iba 1 888 eur.

Vlani podľa vtedajšieho majetkového priznania zarobil 785 165 eur, z čoho necelých 63-tisíc predstavoval príjem z výkonu verejnej funkcie. Zvyšných viac ako 722-tisíc eur tvorili iné príjmy, ktoré podľa predchádzajúcich zistení pochádzali z dividend.

Holjenčík si polepšil o viac ako 228-tisíc eur

Druhým najlepšie zarábajúcim funkcionárom sa stal predseda Úradu pre reguláciu sieťových odvetví Jozef Holjenčík. Jeho príjem sa medziročne zvýšil z 324 832 na 553 287 eur. Polepšil si tak o viac ako 228-tisíc eur a z tretieho miesta sa posunul na druhé.

Na tretej priečke sa formálne umiestnil člen dozornej rady Stredoslovenskej energetiky Andrej Stašiniak s takmer pol miliónom eur. Z rebríčka bol však odstránený, keďže v jeho priznaní je chyba – do príjmov mu bol započítaný celý obrat jeho firmy.

Tretie miesto tak patrí guvernérovi NBS Petrovi Kažimírovi. Ten za rok 2025 priznal 402 108 eur, čo je približne o 23-tisíc eur viac ako rok predtým.

V prvej desiatke je päť nových mien

Rebríček sa medziročne výrazne obmenil. Z desiatich najlepšie zarábajúcich verejných funkcionárov za rok 2024 sa v ňom udržala iba polovica. Nováčikmi sú Štefan Šabík, Andrej Rubint, Vojtech Ferencz, Rastislav Fleško a Vladimír Stúpala. Spája ich pôsobenie v energetike.

Šabík pôsobí v spoločnosti ESCO Slovensko, ktorú vlastní český ČEZ a slovenský SPP. V roku 2025 priznal príjem 382 133 eur, rok predtým to bolo približne 240-tisíc eur. Člen predstavenstva Slovenských elektrární Andrej Rubint si polepšil ešte výraznejšie, jeho príjem vzrástol zo 115 530 na 380 909 eur.

Vojtech Ferencz, spojený s SPP, priznal takmer 337-tisíc eur. Rastislav Fleško zo Slovenských elektrární vykázal 321 262 eur, pričom v roku 2024 to bolo necelých 89-tisíc eur. Prvú desiatku uzatvára Vladimír Stúpala zo Slovenskej elektrizačnej prenosovej sústavy s príjmom 319 171 eur.

Z prvej desiatky naopak vypadli Vladimír Švigár, Miloš Bikár, Štefan Lukačín, Ľudmila Joanidisová a Igor Gallo. Najvýraznejší prepad zaznamenal Vladimír Švigár, ktorý za rok 2024 priznal 297 477 eur, no za rok 2025 už iba 24 390 eur.

Čo sa skrýva za státisícovými príjmami

Hoci majetkové priznania umožňujú zostaviť rebríček najlepšie zarábajúcich verejných funkcionárov, ich informačná hodnota je obmedzená. Každý funkcionár uvádza dve základné kategórie: príjmy z výkonu verejnej funkcie a takzvané iné príjmy. Práve druhá položka pritom v mnohých prípadoch tvorí rozhodujúcu časť celkovej sumy.

Priznania spravidla neobsahujú podrobnejšie vysvetlenie jej pôvodu. Pod rovnakou kolónkou sa môžu skrývať dividendy, odmeny, príjmy z podnikania či ďalších činností. Bez dodatočných informácií preto nemožno spoľahlivo určiť, čo spôsobilo prudký medziročný rast alebo pokles.

Podobné obmedzenia platia aj pri majetku. Funkcionári síce uvádzajú nehnuteľnosti, hodnotnejšie hnuteľné veci či záväzky, no z priznaní spravidla nemožno vyčítať ich aktuálnu trhovú hodnotu ani presnú výšku úspor. Prípad Andreja Stašiniaka navyše ukazuje, že problémom nemusí byť iba nedostatok podrobností, ale aj samotná správnosť zverejnených údajov.