Holjenčíkova žena opäť zarába v energetike, vybrali ju do dozornej rady
Manželka kontroverzného Holjenčíka tretíkrát zarába v energetike. Zamestnanci ju vybrali do dozornej rady pološtátnej firmy
Manželka šéfa Úradu pre reguláciu sieťových odvetví (ÚRSO) Jozefa Holjenčíka Erika Holjenčíková sa 27. augusta dostala do dozornej rady spoločnosti Energotel. Ide o firmu, ktorú ovláda pätica silných energetických hráčov.
Jozef Holjenčík ako predseda ÚRSO už dlhé roky zásadne ovplyvňuje ceny energií, ktoré sú kľúčové pre podnikanie firiem, v ktorých pôsobí jeho manželka. Novú funkciu svojej manželky nekomentuje.
Do dozornej rady Energotelu Holjenčíkovú nezvolili akcionári, ale zamestnanci spoločnosti.
Čo je Energotel
Energotel založilo v roku 2000 päť energetických spoločností: Transpetrol, Slovenské elektrárne, Západoslovenská energetika, Stredoslovenská energetika a Východoslovenská energetika. Každá z nich vlastní 20 % akcií. Transpetrol je čisto štátny podnik, ostatné sú pološtátne so súkromnou manažérskou kontrolou. Všetkým zakladajúcim subjektom reguluje ceny práve ÚRSO, ktorý riadi Holjenčík.
Energotel poskytuje telekomunikačným operátorom optické siete. Svoje káble ťahá popri existujúcich elektrických vedeniach či ropovodoch svojich akcionárov, čím šetrí na výkupe pozemkov aj kopaní. Takto vybudovanú sieť prenajíma veľkým firmám a internetovým operátorom.
Konflikt záujmov nekomentujú
Ešte predtým, ako Holjenčíková získala funkciu v rade Energotelu, mali tieto dva subjekty obchodný vzťah. Regulačný úrad s firmou v roku 2025 uzavrel trojicu menších zmlúv do 100-tisíc eur na nákup hardvéru či služby v kyberbezpečnosti.
Jozef Holjenčík nechce komentovať, či situáciu, keď jeho manželka pôsobí v Energotele, nemožno považovať za potenciálny konflikt záujmov. „Uvedené otázky nijako nesúvisia s výkonom činnosti predsedu ÚRSO v zmysle zákona, preto ich pán predseda ÚRSO nebude komentovať,“ odpísal hovorca úradu Radoslav Igaz.
Energotel odmietol, že by mohol nastať konflikt záujmov. „Pani Ing. Erika Holjenčíková bola do dozornej rady spoločnosti zvolená zamestnancami spoločnosti v súlade s príslušnými ustanoveniami Obchodného zákonníka, stanovami spoločnosti a volebným poriadkom na toto miesto. Akcionári Energotelu nemali vplyv na nomináciu pre toto miesto v kontrolnom orgáne spoločnosti,“ uviedla Miloslava Gábrišová z Energotelu. Na žiadosť o životopis Holjenčíkovej firma neodpovedala.
Zarába už tretíkrát
Erika Holjenčíková už v minulosti dvakrát zarábala v blízkosti energetického regulátora. Raz priamo na ÚRSO, kde s ňou Jozef Holjenčík ešte pred svadbou uzavrel mandátnu zmluvu za 6-tisíc eur na prípravu podkladov.
Neskôr sa stala šéfkou firmy ÚEOS Komercia, kde pôsobila v rokoch 2018 až 2023. Táto spoločnosť profitovala na posudkoch pre energetické podniky spadajúce pod reguláciu ÚRSO. Ešte pred jej nástupom mala ÚEOS Komercia zmluvu na znaleckú činnosť aj s ÚRSO. Zmluvu kritizovali médiá aj štátne kontrolné orgány.
ÚEOS Komercia zarába v energetike dodnes. Pred piatimi mesiacmi uzavrela 515-tisícovú zmluvu so Železnicami Slovenskej republiky. Firmu oficiálne vlastní advokát Miloš Kvasňovský, ktorému Holjenčíkovo ÚRSO v minulosti zaplatilo 120-tisíc eur za analýzu, na ktorú mal iba mesiac.
Kauza za kauzou
Jozefa Holjenčíka roky prenasledujú tiene podozrení. V roku 2017 musel opustiť stoličku šéfa ÚRSO pre nahrávku, na ktorej radil dodávateľom, ako dosiahnuť vyššie ceny cez precenenie majetku. „Cynizmus, bezcharakternosť, neviem, ako to nazvať,“ popísal jeho kroky Andrej Danko.
Na posudkoch pre energetikov profitovala aj firma JHS, ktorú Holjenčík sám zakladal a neskôr predal bývalému kolegovi, keď získal funkciu. Na firmu mal stále vplyv – vyberal z jej účtov státisíce eur v hotovosti, hoci verejne tvrdil, že s ňou nemá nič spoločné.
Okresný súd v Žiline zakázal firme JHS čerpať štátne zákazky pre podozrenia z netransparentného vlastníctva. Rozhodnutie odhalilo, že JHS investovala do domova dôchodcov postaveného na pozemkoch Jozefa Holjenčíka.
V roku 2024 bol Holjenčík tretím najlepšie zarábajúcim štátnym funkcionárom, predbehli ho len Peter Kažimír a Robert Kaliňák. Pripísal si vyše 320-tisíc eur a nechcel komentovať, odkiaľ pochádzajú jeho príjmy mimo funkcie.
Po Holjenčíkovom návrate do funkcie v roku 2023 jeho bývalá firma predala predtým bezcennú pohľadávku za približne milión eur. Transakciu nevysvetlil. Firma po jeho návrate do kresla šéfa ÚRSO začala opäť zarábať veľké sumy v biznise so štátnymi energetickými podnikmi. Východoslovenskí vodári sa zaviazali zaplatiť jej 600-tisíc eur, Pôdohospodárska platobná agentúra vyše pol milióna.
„Kedy ste robili niečo zmysluplné?“ spýtal sa Holjenčík v telefonáte. „Prestaňte s touto naháňačkou nezmyselnou a venujte sa niečomu, čo môže aj prospieť,“ dodal predseda ÚRSO.
