Eurokomisár Andrius Kubilius vyzýva na jednotnú vojenskú silu
Fascinácia európskou vojenskou silou za ostrejšieho tónu
Litovský eurokomisár Andrius Kubilius nedávno vo Švédsku vo svojom prejave otvoril vážnu tému o vytvorení jednotnej európskej armády. V súvislosti s narastajúcou geopolitickou situáciou a ruskou agresiou na Ukrajine zdôraznil, že Európa potrebuje spoločný obranný mechanizmus, ktorý sa môže postaviť hrozbám a zabezpečiť kontinuitu v obranných politikách príslušných členských štátov.
Podľa Kubiliusa by mala EÚ zvážiť založenie stálej armády s minimálne 100 000 vojakmi. Tento krok by bol podľa neho zásadným prehodnotením obranných strategických prístupov v rámci Únie. Jeho výzvy sa týkajú nielen rastu vojenských investícií, ale aj prehodnotenia politickej vôle členských krajín, ktorých obranné politiky často pôsobia fragmentovane a neorganizovane.
Riziká a požiadavky na Eú
Na konferencii zdôraznil, že ak sú USA schopné operovať pod jedným vojenským štábom s jednou federálnou armádou, tak prečo by EÚ mala pokračovať v samoizolácii s 27 „bonsajovými armádami“. V jeho slovách sa skrýva opodstatnené podozrenie, že rozdrobená obranná politika bráni efektívnej reakcii na súčasné krízy.
„Musíme investovať do kapacít, ktoré nám umožnia konať ako homogénna jednotka a nie len ako súbor nezávislých armád,“ podotkol Kubilius. Poukázal na historické stratégie, ktoré ukazujú, že jednostranné prístupy nemôžu ochrániť EÚ pred vonkajšími hrozbami.
Skúsenosti z praxe a politická vôľa
Obranná pripravenosť Európy by mala stáť na troch pilieroch: ochota investovať do obrany, existencii pripravených a organizovaných síl a schopnosti uplatniť politickú vôľu odstrašiť potenciálne hrozby. Bez tohto spojenia nebude Európa môcť adekvátne reagovať na krízové situácie.
Okrem toho, Kubilius navrhuje zriadenie európskej rady bezpečnosti, ktorá by zabezpečila rýchlu a efektívnu reakciu na aktuálne hrozby. Podľa jeho názoru by somprávna rada mala pozostávať z kľúčových krajín a vedúcich inštitúcií, čím by sa zabezpečila dostatočná koordinácia a rýchlosť pri rozhodovaní o obranných otázkach.
Záver
Vzhľadom na rastúce napätie v globálnej politike a hrozby, ktorým Európa čelí, je potrebné, aby členské štáty EÚ unikli zo svojej pasivity. Kým sa EÚ nezačne správať ako skutočne jednotná sila, riskuje, že nemôže adekvátne čeliť ničivej dynamike súčasného sveta.
