Čo sa deje s hrobom, keď sa oň nemá kto starať, a kedy sa pristupuje k exhumácii?

Čo sa stane s hrobom, keď sa oň nemá kto starať

Mestská organizácia Marianum – Pohrebníctvo mesta Bratislavy spravuje pohrebné služby aj bratislavské cintoríny, pamätníky, fontány či mestské hradby. Jej riaditeľ Robert Kováč priblížil, ako funguje prenájom hrobových miest, čo sa deje s neplatičmi a kedy možno pristúpiť k likvidácii hrobu.

Hrobové miesto sa prenajíma na desať rokov, po uplynutí tejto lehoty je možné na tom istom mieste opäť pochovávať. Jedno miesto tak často slúži viacerým generáciám. Ak rodina zostáva v tom istom meste, zvyčajne využíva to isté miesto aj v ďalších generáciách.

Prepis zmluvy aj adopcia hrobového miesta

Obavy, že sa o hrob nebude mať kto starať, sa riešia prepisom nájomnej zmluvy. Tá sa spravidla prepisuje na vybavovateľa pohrebu, pri vzdialenejšej rodine to možno urobiť čestným prehlásením. Prepis na ďalšieho rodinného príslušníka je možný vtedy, ak má preukázateľný vzťah k zosnulému alebo k predošlému nájomcovi. Ak pôvodný nájomca žije, musia prísť obaja.

Od augusta tohto roka funguje aj adopcia hrobových miest. Nemusí ísť o priameho rodinného príbuzného, hrobové miesto si môže adoptovať napríklad známy, ktorý nechce, aby zaniklo. Na adoptované hrobové miesto sa však nemôže pochovávať.

Likvidácia hrobu a exhumácia

Pri likvidácii sa odstraňuje príslušenstvo hrobového miesta, hrob sa nevykopáva a ľudské ostatky sa nevyberajú. Ak je nájomca známy, výpovedná lehota je jeden rok. Ak je neznámy, miesto sa označí a čaká sa tri roky, či sa nájde niekto, kto by chcel v nájme pokračovať. K likvidácii možno pristúpiť až po súhlase okresného úradu.

Ak hrobár pri vykopávaní hrobovej jamy natrafí na ostatky, vyberie ich, vloží do bavlneného vrecka, pietne ich uloží na dno jamy a následne sa spustí ďalšia truhla. Staré ostatky tak zostávajú v novom hrobe. Zo zákona platí tlecia doba desať rokov, po ktorej sa môže na tom istom mieste opäť pochovávať.

S exhumáciami sa pohrebníctvo stretáva veľmi zriedkavo, spravidla ich nariaďujú orgány činné v trestnom konaní. Prípady, že sa niekto sťahuje do iného mesta a chce mať blízkych pri sebe, sa nevyskytli. Čím dlhšie je zosnulý uložený, tým menšia je pravdepodobnosť, že sa pri exhumácii nájdu ostatky – väčšinou zostávajú len fragmenty v závislosti od pôdneho zloženia.

Kremácia prevažuje

Za minulý rok bol podiel kremácií 72 percent ku 28 percentám v prospech kremácií. Urny možno ukladať nielen do kolumbárií, ale aj na hrobové miesta. Kremácia je zväčša lacnejšia ako klasické pochovávanie a možná je aj s obradom. Bratislavské krematórium je národnou kultúrnou pamiatkou a architektonickým dielom Ferdinanda Milučkého.

Z urny s popolom nemožno získať DNA, pretože teplota spaľovania je 1 200 stupňov Celzia a zostáva len popol. Preložiť urnu na iné urnové miesto je možné, urna sa neexhumuje, len sa vyberie z urnovej schránky a prenesie inam.

Nový cintorín až po roku 2040

V Bratislave ročne zomrie okolo 3 000 ľudí, z toho 2 500 má hrobové miesto. Ročne sa pridelí zhruba 500 hrobových, urnových a kryptových miest. Organizácia pracuje na štúdii, ktorú chce verejnosti predstaviť v decembri. Štúdia pomenuje demografický vývoj a reálne kapacity, vytipuje dve lokality na území mesta a zhodnotí aj ekologické formy pochovávania.

Bratislava nový cintorín skôr ako o 15 rokov potrebovať nebude. Samotná výstavba by mohla trvať minimálne päť rokov. Po schválení štúdie mestom môže nasledovať fáza príprav a realizácie.