Čína stráca dych, USA vedú. Za úsmevmi zostáva boj o AI, Taiwan a Irán

Čínsky drak stráca dych, USA majú navrch. Za úsmevmi Trumpa a Si Ťin-pchinga zostáva boj o AI, Taiwan aj Irán

Návšteva čínskeho prezidenta Si Ťin-pchinga v Spojených štátoch sa začala v stredu večer. Na letisku Joint Base Andrews ho osobne privítal americký prezident Donald Trump spolu s prvou dámou Melaniou Trumpovou. Čínsky líder navštívil USA prvýkrát po takmer dekáde.

Napriek vrúcnym objatiam a úsmevom na fotografiách zostáva napätie medzi veľmocami veľké. Trumpova administratíva deklarovala, že si stojí za svojimi partnermi, ako sú Taiwan, Japonsko či Južná Kórea. Témami rokovaní budú zastavenie exportu vzácnych surovín z Číny do USA aj umelá inteligencia, v ktorej obe krajiny súperia.

Podľa experta na Východnú Áziu Lukáša Laša nepôjde o začiatok zásadného zbližovania medzi Washingtonom a Pekingom. „Dá sa očakávať, že reset vzťahov nenastane a rivalita bude pokračovať,“ uvádza.

Ekonomika zostáva hlavným bojiskom

Súperenie sa čoraz viac presúva k technológiám, čipom či kontrole strategických surovín. Kým americká ekonomika si udržiava odolnosť a ťahá ju vpred technologický sektor, Čína čelí vážnym vnútorným problémom.

Rast hrubého domáceho produktu Číny sa výrazne spomaľuje. Podľa údajov z druhého štvrťroka 2026 dosiahol medziročný rast čínskej ekonomiky už len 4,3 %. Dôsledkom sú praskajúca bublina na trhu s nehnuteľnosťami, slabý domáci dopyt a obrovská zadlženosť samospráv.

Nezamestnanosť mladých ľudí v Číne vo veku 16 až 24 rokov bez započítania študentov dosiahla v auguste 2026 úroveň 18,9 %. Ide o výrazný nárast oproti predchádzajúcim mesiacom.

Podľa Lukáša Laša sú americko-čínske vzťahy „silne zaťažené postupným weaponizovaním ekonomiky“. Prejavuje sa to pri čínskom vývoze vzácnych zemín, obmedzeniach prístupu k špičkovým čipom či v súperení pri vývoji umelej inteligencie. Práve v ekonomickej oblasti Laš vidí väčší priestor na dohodu ako pri bezpečnostných otázkach.

Kto ovládne umelú inteligenciu

Čoraz dôležitejšou súčasťou súperenia sa stáva umelá inteligencia. S AI súvisí aj prístup k najmodernejším čipom, dátovým centrám či technológiám, ktorých vývoz Washington do Číny obmedzuje.

Trumpova administratíva krátko pred návštevou prišla s návrhom mechanizmu, prostredníctvom ktorého by sa USA a Čína vzájomne informovali o závažných incidentoch spojených s umelou inteligenciou.

Aj Laš považuje prípadnú dohodu v tejto oblasti za jednu z najzaujímavejších možností návštevy. „Eventuálna dohoda o spolupráci v oblasti regulácie vývoja AI by bola príjemným prekvapením, keďže oba štáty skúšajú medzinárodné líderstvo oddelene,“ vysvetľuje. Veľký prelom sa však neočakáva.

Taiwan zostáva červenou čiarou

Ešte menší priestor na kompromis existuje pri Taiwane. Ostrov, ktorý si Peking nárokuje ako súčasť svojho územia, zostáva jednou z najcitlivejších otázok vzťahov medzi oboma krajinami.

Pred Si Ťin-pchingovou návštevou sa opäť dostala do centra pozornosti otázka dodávok amerických zbraní pre Taiwan. Trumpova administratíva odkladá schválenie ďalšieho balíka a očakáva sa, že čínsky prezident bude vo Washingtone žiadať ďalšie obmedzenie amerického predaja zbraní ostrovu.

Trump po májovej návšteve Číny pozastavil schválenie zbrojného balíka v hodnote približne 14 miliárd dolárov a označil ho za „veľmi dobrý vyjednávací nástroj“. Na rozdiel od svojho predchodcu Joea Bidena odmieta jednoznačne povedať, či by Spojené štáty vojensky zasiahli v prípade čínskeho útoku na Taiwan.

Laš neočakáva, že by Washington svoju doterajšiu bezpečnostnú politiku voči Číne zásadne zmenil. „Neočakávam žiadnu zmenu postoja Washingtonu voči Pekingu v oblasti bezpečnosti v súvislosti s Taiwanom alebo alianciou Tokia, Soulu a Washingtonu,“ hovorí.

Irán bude ďalšou veľkou témou

Ďalšou témou, ktorá sa môže dostať do rokovaní, je pokračujúca vojna v Iráne. Čína patrí medzi najdôležitejších ekonomických partnerov Teheránu a odmieta americký tlak, aby obmedzila obchodné vzťahy s Iránom.

Peking ostro odsúdil nové americké sankcie namierené proti iránskemu leteckému sektoru a označil ich za nelegálne jednostranné opatrenia. Viaceré iránske aerolínie obmedzili alebo prišli o zahraničné spojenia a lety boli rušené napríklad do Turecka, Ománu či Azerbajdžanu.

Pre Peking má konflikt veľký význam aj pre energetiku. Čína je významným odberateľom iránskej ropy a obmedzenie dopravy cez Hormuzský prieliv môže mať priamy dosah aj na čínsku ekonomiku.

Aj podľa Lukáša Laša môže byť situácia v Perzskom zálive jednou z dôležitých tém stretnutia. „Možno očakávať škálu tém, niektoré nebudú zverejnené,“ uvádza. Medzi nimi môže byť „situácia v Perzskom zálive v kontexte exportu ropy a tlak na Irán“.