Babiš navrhol, kto má za Európu hovoriť s Putinom
Babiš navrhol konkrétnych vyjednávačov s Putinom, medzi nimi Meloniovú aj Tuska
Európsku účasť pri prípadných mierových rokovaniach s Ruskom by podľa českého premiéra Andreja Babiša mali reprezentovať konkrétni lídri členských štátov, nie predstavitelia inštitúcií EÚ. Predseda českej vlády to povedal vo štvrtok v Dubline na okraj 9. summitu Európskeho politického spoločenstva, ktorý bude v piatok pokračovať neformálnym summitom EÚ.
Babiš uviedol, že by išlo o osoby z Európskej rady, teda premiérov alebo prezidentov členských krajín, keďže práve tento orgán rozhoduje o financovaní a rozpočte. Spomedzi konkrétnych mien spomenul taliansku premiérku Giorgiu Meloniovú, dánsku premiérku Mette Frederiksenovú, poľského premiéra Donalda Tuska a predsedu belgickej vlády Barta De Wevera, ktorým by bol ochotný zveriť mandát zastupovať Úniu pri rokovacom stole. Dodal, že pri výbere by sa malo prihliadať aj na volebný kalendár v príslušných krajinách.
Kritika nekoordinovanej komunikácie
Český premiér sa pritom odvolal na list, ktorý podľa jeho slov zaslala Meloniová a v ktorom kritizovala súčasný stav komunikácie v otázke vojny na Ukrajine. Mala upozorniť na neprehľadnosť rôznych telefonátov a stretnutí v rozličných formátoch, ktoré neboli koordinované ani schválené na úrovni Európskej rady.
V tejto súvislosti Babiš pripomenul nedávne telefonáty s ruským prezidentom Vladimirom Putinom, ktoré koncom októbra absolvovali fínsky prezident Alexander Stubb a nórsky premiér Jonas Gahr Störe. S výhradami talianskej premiérky sa stotožnil a zdôraznil, že podobné kroky by mali mať mandát Európskej rady, keďže práve tá rozhoduje aj o rozpočte a finančnej pomoci pre Ukrajinu. Zopakoval, že podľa jeho predstavy by mali európske peniaze smerovať predovšetkým na povojnovú obnovu Ukrajiny, nie na samotné financovanie vojenského konfliktu.
Nesúhlas s podmienením rozpočtu
Babiš sa vyjadril aj k vyhláseniu nemeckého kancelára Fridricha Merza, ktorý podľa neho pohrozil zablokovaním schválenia rozpočtu EÚ na roky 2028 – 2034, ak sa všetky členské štáty nezaviažu pokračovať vo finančnej pomoci Kyjevu v roku 2027 a v nasledujúcom období. Český premiér takýto postup označil za nevhodný.
Zároveň poukázal na to, že tento prístup podľa jeho slov odmietli všetky krajiny Vyšehradskej štvorky. Dodal, že diskusia o týchto citlivých otázkach by mala pokračovať za zatvorenými dverami, nie prostredníctvom verejných vyhlásení.
