Večer u nás jedli, ráno som pre nich bola „nacistka“. Rusom to neodpustím.
Život pod hrozbou vojny: Príbeh Iryny Voronkinej
Iryna Voronkina, mikrobiologička z Charkova, sa srdcom spája s každodenným životom v ukrajinskom meste, ktoré pred vojnou žilo plným tempom. Charkov, známy svojou industriálnou a akademickou energiou, sa s viac ako tridsiatimi univerzitami tešil z bohatého študentského života. Avšak s príchodom vojny sa všetko zmenilo, keď Iryna, ako mnohí iní, bola donútená zanechať vybudovanú kariéru, rodinu a domov. Dnes žije na Slovensku, snažiac sa vytvoriť nový život pre seba a svoju dcéru.
Najhlasnejší moment vojennej reality
„Nikdy si nemyslela, že vojna je reálna, až kým ju neuvidíš na vlastné oči,“ hovorí Iryna o svojich pocitoch pred začiatkom agresie. Napriek predchádzajúcim varovaniam zo strany vojenských expertov a kolegov, sa prvotný moment, ktorý definitívne zmenil ich život, objavil v noci, keď sa ozvali explozie. Dva výbuchy, ktoré zmenili modrú oblohu na červenú, jej navždy ostanú v pamäti.
Život v oblakoch bombardovania
Prvé dni vojny stiahli Charkov do chaosu. Ľudia sa snažili uniknúť bombardovaniu, ale akékoľvek pokusy o útek boli zúfalé. „Státisíce ľudí sa snažili utiecť, cesty boli zablokované, zatiaľ čo my sme ostali strnulo stáť a nevedeli, čo robiť,“ spomína na zložitosti, s ktorými čelili. Napriek varovaniam sa vždy ospravedlňovala pred tým, že nemali v úmysle opustiť svoj domov.
Odchod s rodinou a znovuobjavenie seba samého
Po niekoľkých mesiacoch, plných strachu a neistoty, sa rozhodli presunúť do Poltavskej oblasti, kde bolo bezpečnejšie. Situácia tam sa síce zlepšila, ale Iryna si uvedomila, že aj tak hrozí nebezpečenstvo, a tak sa začali plánovať ďalšie kroky. Po návšteve svojich príbuzných a po počutí o udalostiach v Buči a Hostomeli, sa rozhodla chránit dcéru a naštartovať nový život na Slovensku.
Nové výzvy, nové možnosti
Jej príchod na Slovensko bol poznamenaný jazykovými bariérami a prevaha nových zážitkov. Prvotná jazyková bariéra bola výzvou, ale Iryna sa nevzdala; zapojila sa do kurzov slovenčiny. Vďaka svojej odbornosti navyše našla uplatnenie na lekárskej fakulte, kde vyučuje študentov všeobecného lekárstva. „Mala som šťastie na skvelých študentov, ktorí mi pomáhali a podporovali ma vo všetkých nových aspektoch života,“ zamýšľa sa Iryna.
Život v pokoji a vyrovnaní s minulosťou
Hoci Iryna žije na Slovensku viac ako rok, jej myšlienky sa stále vracajú do Charkova, mesta, ktoré opustila. V ozvenách vojny ostáva nezmazateľný pocit straty. „To, čo sa deje, nie je len fyzické nebezpečenstvo, ale aj psychologická trauma, s ktorou sa musíme vyrovnávať,“ dodáva s cieľom zvýrazniť duševnú záťaž, ktorú vojna na Ukrajine spôsobila veľmi mnohým rodinám.
Odkaz pre budúce generácie
Na záver Iryna priznáva, že dnes, po všetkých udalostiach, si uvedomuje, aká dôležitá je práca na obnove a podpore mieru. „Kedysi som nebrala vážne slová predkov o tom, aby nebola vojna. Ale dnes som si vedomá, že som to práve ja, kto bude v budúcnosti hovoriť: najdôležitejšie je, aby nebola vojna.“ Jej silný hlas ozýva presne to, čo mnohí z jej generácie cítia, medzi ich roztrhnutým životom na Ukrajine a ich novými začiatkami na Slovensku.
