Narodila som sa nedoslýchavá, potom som oslepla.
Lenka Slačková: Život s Usherovým syndrómom
Lenka Slačková sa narodila s nedoslýchavosťou a v puberte začala postupne prichádzať aj o zrak. Spočiatku si myslela, že potrebuje len silnejšie dioptrie, ale neskôr diagnostikovali Usherov syndróm druhého typu, genetické ochorenie, ktoré spôsobuje stratu sluchu a zraku. Aj keď liečba jej typu syndrómu momentálne neexistuje, Lenka sa snaží žiť plnohodnotný život a potešuje sa momentmi, ktoré ju bavia.
Trauma zo šikany a cesta k uzdraveniu
Na základnej škole sa stretla so šikanou, čo v nej zanechalo hlboké rany. Tí, ktorí sa jej posmievali, prispeli k jej pocitom bezmocnosti, a svojich rodičov sa pýtala, prečo sa s ňou takto správajú. Rodičia sa rozhodli pre drastický krok a preložili ju na inú školu. V novom prostredí sa Lenka konečne cítila bezpečne, no traumy z minulosti ju poznamenali na dlhé roky. Postupne sa snažila spracovať svoje emócie a uvedomila si, že problémy ostatných detí, ktoré ju šikanovali, mohli mať korene v ich vlastných domácnostiach.
Vysoká škola a vášeň pre módu
Navzdory svojim zdravotným ťažkostiam sa Lenka rozhodla študovať módny dizajn. Jej láska k móde sa rozvinula vďaka sestre, ktorá sa v mladosti začala venovať modelingu. Lenka žila svoj sen a dostala sa na vysokú školu výtvarného umenia, pričom jej tvorba bola pravdepodobne najlepšou terapiou na spracovanie jej životných výziev. Vytvárala projekty, ktoré nielen odrážali jej osobné skúsenosti, ale aj pomáhali iným s podobným znevýhodnením.
Prístup k realite a súčasné myšlienky
Jasne si uvedomuje, že Usherov syndróm je celoživotná výzva, a hoci sa niekedy cíti zraniteľne, v duši nosí nádej. Rodičia ju podporovali v najťažších chvíľach, čo ju povzbudilo, aby sa na svoj život pozerala optimisticky. V súčasnosti prácuje s deťmi, ktoré sú integrované, a našla radosť v pomoci druhým, ako aj pri prekonávaní svojich vlastných obmedzení.
Nádej na liečbu a budúcnosť
Aj bez presného plánu pre situáciu, keď sa jej zrak a sluch ešte zhoršia, sa Lenka snaží žiť prítomnosťou. Verí, že medicína napreduje a tak ako sa našli liečby na Usherov syndróm I. typu, aj pre ňu sa nádejne objaví liek, ktorý môže zvrátiť jej situáciu. Je presvedčená, že nádej je to jediné, čo jej zostáva, a aktívne pracuje na vytváraní komunity pre tých, ktorí čelili podobným výzvam.
