Kristína Tormová: Cestovala som celé leto

Prázdninová uväznenosť a nádych slobody

Rok sa chýlil k záveru a slovensko-učí veľmi silne, až nám začal hlodavý stres a náročné dni nielen na pracovnej pôde, ale aj doma. Rodina sa pomaly zmenila na skladište nevrlosti a chorobného vracania, kde na severnej pologuli nie je dostatok vzduchu na dýchanie. Domov, ktorý mal byť útočiskom, sa premenil na akúsi väznicu plnú konfliktov a úzkostí.

Útek smerom k prázdninám

A tak sme sa rozhodli ujsť. Ujsť na dva mesiace, preč z tejto temnej reality, preč do svetov bez psychologického hurikánu. Ale pozor, predpoklady luxusu sú skúpe na realitu. Na jachtách nemáme čo hľadať; naše „all inclusive“ sa zmenilo na gastro kataklizmu s ohniskom v malých kuchyniach, kde sa vaši dvaja malí pomocníci snažia hravo poslúchať aspoň zvyšky uvarenej omáčky.

Nomád histórie: Oslava života na cestách

Veľký Krtíš, rovnako ako iné miesta, sa stalo našim „veľkom mestom“, kde sa dá stretnúť s cudzími tvárami a varenie sa mení na nejaké preteky. Nikoho to netrápi, čas je luxus a k Viotre a Krtíšu sa tak znateľne priblížil. Aj keď nie všetká sloboda je skutočná: miestni páni si radi pamätajú, že „Bratislavčania“ sú v ich očiach skôr príťažou než prínosom.

Rozprávať príbehy v tichu

Názory a politické diskusie sú v Krtíši bežné, ale v skutočnosti málokto počúva. Psychologička dcéry pracuje len na skok, ale čo keby? Bez toho, aby sa zmienili o tom, aké máme šťastie. Dnešné prázdniny sú iné; bez digitálnych tobogánov a okázale amerizovaných atrakcií. Radšej zmrzlina a knihy, ticho sa občas vytvorí, a deti si užívajú nudne plný pomalý čas.

Domov, ktorý potrebujeme na odpočinok

Aj pri prani tichých zmien v provizórnych podmienkach, každý rovnako vníma, že sa opäť stretáme v náručí prírody, bez turbulencií digitálneho sveta alebo tlaku na výkon. Každá perina voňajúca s príchodom leta je znakom útulnosti. Akoby sme utiekli nie len pred chorobami, ale aj pred zastaranými systémami a nudou moderného sveta.

Cesta späť k sebe

Prázdniny sa skončia a návrat do občianskeho raja prinesie menej miesta, srdce opäť zavytí ťažko. Rodina, radosť a čas strávený spolu, to sú hodnoty, ktoré na dovezených zmrzlinách zostanú, aj keď sa vytiahne nostalgický kufor. Práca, povinnosti a adopcia nových detí v einheitsfarbe bude znova prevažovať nad smiešnymi vzormi splnených snov, ale tento letný únik sa do srdca prepisuje. Preto si treba pamätať, aké to je byť opäť vo vlastnej koži a cítiť tú pokojnú stránku, kde radosť a plnosť maličkosti žijú s nami.

Zdroj: www.aktuality.sk/clanok/GpqcHsj/kristina-tormova-cestovala-som-cele-leto/