Do COOP Jednoty prišla na brigádu. Jej talent si všimli skôr, než si ho všimla ona sama

Do COOP Jednoty prišla na brigádu. Jej talent si všimli skôr než ona sama

Mária Krchňáková dnes vedie jedinú predajňu potravín v Hrubom Šúre. Ráno jej začína o štvrtej, o hodinu neskôr je v predajni COOP Jednota. Kontroluje dodávky, objednávky a ceny skôr, než väčšina zákazníkov vstane.

V obci neďaleko Senca je COOP Jednota jediným obchodom s tradičnými potravinami. Mária preto musí poznať, čo ľudia potrebujú a na čo sú zvyknutí. Zákazníkom odkladá obľúbený tovar, objednáva mäso či pečivo na sobotu a radí, čo variť podľa čerstvých surovín.

„Komunikácia je v obchode kľúčová. Zákazníci sem neprídu iba nakúpiť, prídu sa aj porozprávať,“ hovorí 37-ročná vedúca. Keďže väčšina domácich hovorí aj po maďarsky, každý deň sa učí nové slovíčka.

Viesť jediný obchod v obci je podľa nej živý organizmus. Regály nestačí naplniť podľa zaužívaného zoznamu. Zo skúseností priniesla bezlaktózové a bezlepkové výrobky, ovčiu bryndzu, obnovila mikulášske balíčky a zaviedla darčekové koše na objednávku.

Svoj tím učí pozerať sa na predajňu očami zákazníka. „Keď si to všimnem ja, mali ste si to všimnúť aj vy. Predajňa je moja vizitka, ale aj vaša,“ opakuje kolegyniam.

Od brigádničky k vedúcej predajne

Do COOP Jednoty nastúpila 4. decembra 2017 v seneckom Tempe. Najskôr na brigádu, bez toho, aby tušila, čo bude robiť. Keďže sa blížil Mikuláš, začala baliť mikulášske balíčky. Neskôr dostala na starosť pečivo, jogurty a sladkosti.

Vedúca predajne si všimla, že sa rýchlo učí, a ponúkla jej trvalé miesto. Neskôr ju poslala za klasickú pokladnicu a napokon jej navrhla pozíciu vedúcej zmeny.

„Mala som veľké šťastie na vedúcu predajne. Juliana Janková je dodnes mojou mentorkou. Vďačím jej za všetko, čo som sa o fungovaní predajne naučila,“ priznáva Mária.

Všetky pracovné postupy si zapisovala do zošita, ktorý má poruke dodnes. Ranné úlohy z jednej strany, večerné z druhej. Osvojila si aj zásadu, ktorou sa riadi dodnes: „Nič neodkladať na zajtra.“

Po piatich rokoch v Senci prijala ponuku stať sa zástupkyňou vedúcej v Tomášove. Po roku jej ponúkli vedenie predajne v Hrubom Šúre. Znova mala pochybnosti, ale opäť sa našli ľudia, ktorí jej povedali, že to zvládne.

Slovenčinu sa učila spolu s prácou

Mária pochádza z Ukrajiny a vyštudovala ekológiu. V odbore si doma nevedela nájsť prácu, preto odišla za lepším životom. Najprv pracovala v Rusku v obchode s oblečením. Po roku sa vrátila.

Rozhodla sa skúsiť šťastie na Slovensku. V Púchove nastúpila do mäsokombinátu, kde pracovala v chlade, často dvanásť hodín aj cez víkendy. „Stále som si hovorila: vydržím ešte do Vianoc, ešte do Veľkej noci, ešte jedno leto. Nakoniec som si po troch rokoch povedala dosť.“

Chýbal jej kontakt s ľuďmi. Keď sa dopočula o brigáde v Tempe Senec, presťahovala sa a začínala odznova. Slovenčine spočiatku rozumela len čiastočne. „Nestačilo mi počúvať. Musela som veľa čítať, pozerať televíziu a najmä hovoriť.“

COOP Jednota Galanta jej pomohla s dokumentmi potrebnými na zamestnanie. Z brigádničky sa stala predavačka, vedúca zmeny, zástupkyňa a napokon vedúca predajne. „Príležitosti prišli a ja som ich prijala ako výzvu,“ podotýka.

Našla sa v práci s potravinami a medzi ľuďmi

Pred dvomi rokmi sa vydala za Slováka, s ktorým žijú vo Veľkých Úľanoch. Splnila si aj sen o malom psovi. Ranné zmeny jej umožňujú byť popoludní doma a väčšinu víkendov tráviť s rodinou.

Keď hovorí o odchode z Ukrajiny, zdôrazňuje, že prišla ešte pred vojnou. „Najprv som prišla za peniazmi, potom za iným životom. Teraz už mám to, čo som chcela. Aj keď som cudzinka a srdcom budem navždy Ukrajinka, cítim sa tu doma,“ hovorí.

Ďalší kariérny postup si neplánuje. Predajňu v Hrubom Šúre chce viesť dobre a rozvíjať ju podľa potrieb zákazníkov. „Môj sen je, aby som v COOP Jednote pracovala až do dôchodku.“