Zelená energia je lacnejšia, no platíme viac. Ekonóm odhaľuje, kto nás ošklbáva

Zelená energia je čoraz lacnejšia, no my platíme viac

Vysoké účty za energie nemajú na svedomí len chamtivé korporácie a drahá výroba. Až polovicu sumy, ktorú domácnosti mesačne platia, môžu tvoriť skryté štátne dane a poplatky. Upozorňuje na to ekonóm a ekonomický historik William Hongsong Wang, pôsobiaci na Universidad Europea de Madrid, ktorý sa zaoberá konceptom trhového environmentalizmu.

Podľa jeho výskumu štátne dotácie a regulácie deformujú ceny energií, brzdia inovácie a nahrávajú vzniku energetických monopolov. Zatiaľ čo výrobné náklady na obnoviteľné zdroje klesajú, konečné ceny pre spotrebiteľov rastú.

Skryté dane a poplatky

Wang uvádza príklad Španielska. Medzinárodná energetická agentúra (IEA) uvádzala pre španielskych domácich spotrebiteľov zdanenie na úrovni 21 percent, čo je daň z pridanej hodnoty. Po započítaní všetkých daní, dotácií a ostatných poplatkov však dane a poplatky tvoria takmer 50 percent z konečnej sumy, ktorú spotrebiteľ zaplatí za energiu.

Vo výskume z roku 2022 ukázal, že v Nemecku tvorili dane a štátne poplatky viac ako 60 percent platieb za energiu. Keďže mnohí ľudia o tom nevedia, pociťujú len rastúce ceny ako záťaž pre svoj život.

Dotácie a monopolné prostredie

Štátne zásahy a dotácie podľa Wanga skresľujú ceny energií a znižujú schopnosť firiem byť inovatívnymi. Akonáhle štát vstúpi do odvetvia, motivácie podnikateľov sa odklonia od potrieb spotrebiteľov k politickým stimulom.

V Španielsku pôsobí štyri až päť veľkých energetických firiem, ktoré ovládajú trh v podobe oligopolu chráneného štátnymi reguláciami. Malé inovatívne firmy sa cez regulačné bariéry nevedia dostať na trh, čím sa obmedzuje výber pre spotrebiteľov a ceny nie sú také nízke, ako by boli pri voľnej súťaži.

Znalostný problém a úloha politikov

Wang pripomína znalostný problém, ktorý v roku 1945 opísal nobelista Friedrich A. Hayek v článku The Use of Knowledge in Society. Politici nemajú a nemôžu mať špecifické znalosti o tom, ako vyrábať energiu s nižšími nákladmi. Tieto znalosti majú energetické firmy a inžinieri, ktorí sú v priamom kontakte so spotrebiteľmi.

Politici by podľa neho mali poskytovať len právny rámec a nechať firmy robiť svoju prácu. Nemali by vopred určovať víťazné technológie, ale nechať podnikateľov a trh hľadať najefektívnejšie možnosti.

Diverzifikácia zdrojov vrátane jadra

Ako príklad uvádza Spojené kráľovstvo, kde v roku 1997 klesla daň na obnoviteľné zdroje zo 7 na 5 percent. V Nemecku a Dánsku naopak vysoké zdanenie vytvorilo obrovskú záťaž.

Wang tiež presadzuje podporu jadrovej energie, ktorú európske inštitúcie v roku 2022 označili za čistý zdroj. Pripomína, že po havárii vo Fukušime v roku 2011 politici v Nemecku či Japonsku konali pod vplyvom paniky namiesto toho, aby počúvali expertov. Pre stabilné ceny je podľa neho kľúčová diverzifikácia zdrojov vrátane jadra.

Odporúčanie pre spotrebiteľov

Ekonóm odkazuje bežným ľuďom, aby si kontrolovali svoje účty za elektrinu. Môžu použiť umelú inteligenciu, vložiť faktúru a nechať si vypočítať, koľko platia za energiu a koľko tvoria skryté dane a poplatky. Ak zistia zbytočné preplatky, mali by to dať vedieť svojmu poslancovi.

William H. Wang mal v Bratislave verejnú prednášku na tému Skryté náklady zelenej transformácie, organizovanú Konzervatívnym inštitútom M. R. Štefánika a energie-portal.sk.