Vládni politici šíria nezmysly a urážajú Ukrajincov

Táraniny vládnych politikov sú nehorázne. Naša demoralizovaná elita uráža Ukrajincov

Niekedy jeden deň ukáže o zahraničnej politike viac ako stovka prejavov o suverenite. V nedeľu 26. októbra sedel Juraj Blanár v Moskve so Sergejom Lavrovom a obnovoval po päťročnej prestávke slovensko-ruskú medzivládnu komisiu. Hovoril o pragmatických vzťahoch, energetike a spolupráci mimo rámca európskych sankcií.

V ten istý deň sa v Paríži zišli ministri obrany Francúzska, Nemecka, Talianska, Poľska a Veľkej Británie. Rusko označili za najvážnejšiu dlhodobú hrozbu euroatlantickej bezpečnosti a zaviazali sa Ukrajinu ďalej politicky, vojensky a finančne podporovať. Ide o spor o základnú otázku: čo znamená dnešné Putinovo Rusko pre Európu?

Našou poistkou nie je Putinova dobrá vôľa

Hlavný európsky prúd vychádza z toho, že aj po prímerí zostane Rusko revizionistickou imperialistickou mocnosťou, ktorú treba odstrašovať. Štvrtá Ficova vláda sa správa, akoby najdôležitejšou otázkou bolo, ako sa vrátiť k lacným ruským surovinám.

Slovensko je malý štát na východnom okraji EÚ a NATO. Tvorí 1,2 percenta populácie a zhruba 0,73 percenta HDP EÚ. Jeho poistkou nie je Putinova dobrá vôľa, ale dôveryhodnosť NATO a fungujúca zahraničná politika EÚ. Takmer štyri pätiny slovenského vývozu smerujú do EÚ.

Z výhodnejšej ceny plynu nemožno urobiť novú bezpečnostnú koncepciu štátu. Keď bola tento rok na takmer tri mesiace prerušená Družba, Slovensko zvládlo zásobovanie neruskou ropou cez Adriu.

Vďačnosť agresora

Naivná je predstava politikov Smeru, že ústretovosť voči Moskve nám vytvorí poistku ruskej vďačnosti. Prezidenta štátu, ktorý porušil Budapeštianske memorandum z roku 1994 anexiou Krymu a inváziou na Ukrajinu s cieľom zničiť jej štátnosť.

Moskva už v decembri 2021 žiadala bezpečnostné usporiadanie, ktoré by obmedzilo vojenskú prítomnosť NATO v štátoch prijatých po roku 1997. Putinova politika sa nekončí Donbasom, jej súčasťou je snaha obnoviť ruskú sféru vplyvu.

Iní hovoria s Putinom inak

Poliaci aj Česi posilňujú obranyschopnosť. Premiér Andrej Babiš povedal, že pri ruskom útoku na Pobaltie by Česko vyslalo dve mechanizované brigády. Nový maďarský premiér Péter Magyar označil Rusko za brutálneho agresora.

Telefonát fínskeho prezidenta Alexandera Stubba a nórskeho premiéra Jonasa Gahra Støreho bol niečo úplne iné ako Blanárova cesta. Konzultovali ho so spojencami i s Ukrajinou a súvisel s mierovými rokovaniami v Abú Zabí. Blanár v Moskve nič porovnateľné nepredložil.

Nehorázne táraniny

Proti európskemu prúdu je aj tvrdenie, že pomoc Ukrajine je pre EÚ škodlivá a mala by prestať, aby Zelenskyj prijal Putinove podmienky. Ak berú slovenskí suverenisti suverenitu vážne, mali by pochopiť, že o suverenite susedného štátu sa nesmie rozhodovať ponad jeho hlavu.

Prieskum Kyjevského medzinárodného sociologického inštitútu z 16. až 25. októbra ukazuje, že 76 percent respondentov chce pokračovať v ozbrojenom odpore aj v prípade útokov na energetiku. A 63 percent je pripravených znášať vojnu tak dlho, ako bude potrebné. Zároveň 69 percent podporuje okamžité prímerie, ak nebude znamenať právne uznanie okupovaných území za ruské.

Tvrdenia, že Zelenskyj predlžuje vojnu, aby ostal vo funkcii, urážajú národ brániaci svoju nezávislosť a svedčia o demoralizácii vládnucej elity.

Hrubá politická chyba

Ficova vláda obnovením komisie s Rusmi stavuje agresora a obeť na jednu úroveň. Zamieňa dialóg s Lavrovom za bezpečnostnú koncepciu a prístup do Kremľa pokladá za vplyv na Putina.

Slovensko potrebuje lacné energie, ešte viac však spoľahlivé NATO, fungujúcu EÚ, jednotný trh a spojencov, ktorí mu dôverujú. Lacným ruským plynom si nezabezpečíme ani článok 5, ani nemecký trh pre slovenské firmy.

Premiér verejne pochybuje, že by spojeneckí vojaci prišli brániť Slovensko, a tvrdí, že slovenských vojakov nebude posielať na pomoc spojencovi. Zároveň hovorí, že Slovensku by svedčala vojenská neutralita.

Popretie našej suverenity

Ak predseda vlády vysiela spojencom, že im nechce prísť na pomoc, a občanom, že neverí v pomoc spojencov, spochybňuje základ bezpečnostného systému. To nie je suverenizmus, ale jeho popretie.

Pre malý štát nie je garanciou suverenity opustiť spojenecký zväzok v čase najväčšej bezpečnostnej krízy a dúfať, že agresívna mocnosť ocení jeho ústretovosť. Jedinou zárukou suverenity je mať dosť silných a dôveryhodných spojencov, aby o nás veľmoci nemohli rozhodovať bez nás.