Umela inteligencia nevezme Slovákom prácu. Problémom je úbytok ľudí

Umelá inteligencia nevezme Slovákom prácu, ukazuje analýza XTB. Skutočný problém je dramatický úbytok ľudí

Nástup umelej inteligencie (AI) podľa analýzy spoločnosti XTB nespôsobí v najbližšej dekáde masovú nezamestnanosť. Práve naopak, pomôže zmierniť prehlbujúci sa nedostatok pracovnej sily v dôsledku starnutia populácie. Analýzu predstavili na tlačovej konferencii hlavný ekonóm XTB Pavel Peterka a analytik XTB Ondrej Greguš.

Podľa modelu XTB zanikne na Slovensku do roku 2035 vplyvom generatívnej AI približne 78-tisíc pracovných miest, no zároveň vznikne 53-tisíc nových pozícií vďaka novým činnostiam a vyššej produktivite. Čistý úbytok tak dosiahne 25-tisíc miest. Za rovnaké obdobie však z trhu práce pre demografický vývoj odíde približne 160-tisíc ľudí v produktívnom veku. Výsledná bilancia tak ukazuje chýbajúcich 135-tisíc pracovníkov.

Podobná situácia podľa analýzy čaká aj Česko, kde čistý úbytok miest pre AI dosiahne 43-tisíc, pričom zanikne 140-tisíc a vznikne 97-tisíc pozícií. Demografia zníži počet pracujúcich o 169-tisíc. Chýbať tak bude 126-tisíc ľudí, čo je vzhľadom na dvojnásobnú veľkosť českého trhu práce relatívne miernejší problém ako na Slovensku.

Trh viac ovplyvní starnutie

„Obava, že nám AI hromadne vezme prácu, sa v našom odhade nepotvrdzuje. Slovenský trh práce bude oveľa výraznejšie ovplyvňovať starnutie populácie, a to ešte výraznejšie, než sa to bude diať v Česku,“ uviedol Peterka.

Analytici upozorňujú na štrukturálne riziká. AI zasiahne najmä juniorské pozície, účtovníctvo, administratívu či centrá zdieľaných služieb, kým ľudia budú chýbať v zdravotníctve a starostlivosti o seniorov. Na Slovensku pracuje v profesiách vystavených AI 30 % zamestnancov, čo je menej než priemer Európskej únie (32 %), a to najmä z dôvodu vysokého podielu priemyslu.

Vývoj miezd a nákladov práce

Analýza zhodnotila aj vývoj miezd v EÚ, pričom autori pri jej príprave vychádzali z jednotnej metodiky Eurostatu. Namiesto priemernej hrubej mzdy sledovali hodinové náklady práce, ktoré zahŕňajú hrubú mzdu aj odvody zamestnávateľa, čo zodpovedá tzv. superhrubej mzde. Na Slovensku v druhom štvrťroku 2026 stúpli reálne oproti roku 2019 o 10,4 %, čím krajina prekonala priemer eurozóny (+0,9 %) aj Česko (-2,6 %), no zaostala za regionálnymi lídrami ako Poľsko (+24,3 %) či Maďarsko (+25,6 %). V sledovanom období vzrástli hodinové náklady práce na Slovensku nominálne o 61 %, ceny pritom stúpli o 46 %.

„Hlavným dôvodom vysokého nominálneho rastu boli inflačné tlaky počas pandémie. Slovensku sa však podarilo zvyšovať náklady práce rýchlejšie, než rástli samotné ceny, vďaka čomu pokračovalo v dobiehaní vyspelejších ekonomík,“ spresnil Greguš.

V medziročnom porovnaní za druhý kvartál 2026 však nastal obrat. Reálne náklady práce na Slovensku klesli o 1,1 %, keď nominálny rast (2,7 %) nestačil pokryť infláciu. Naopak, v Česku sa situácia zlepšila a reálne náklady tam medziročne vzrástli o 3,8 %.